I.

801 46 4
                                    

Vstala som z postele a nechala sa obslúžiť naším najnovším úlovkom zo sveta robotov, typ A5-100. Čerstvý model od spoločnosti Techphantasie, ktorá mala monopol na trhu, fungoval veľmi spoľahlivo. Nemohli sme naň zatiaľ dopustiť. Moja matka, vikomtesa d'Asay usporadúvala ďalší večierok, takže nový stroj bol absolútnou nevyhnutnosťou. Skúšali sme ho, len aby nespravil žiadne faux pas pred tou najvyberanejšou smotánkou z celého Paríža.

Robot vypustil paru na znak odchodu. Podľa môjho fungoval skvele, tak ako ručil výrobca, skutočne sme ho nemuseli testovať tými najprapodivnejšími úlohami, ale matka bola neoblomná.

Večierok však nebol akýkoľvek. Bol to ples, kam sme pozvali všetkých mladých mužov čo v najbližšom okolí niečo znamenajú a dámy, ktorých postavenie bolo také silné, že nepozvať ich by bol hriech. Mal sa vyberať môj budúci manžel. Mala som sotva šestnásť, ale uvedená do spoločnosti som bola minulý rok. No na manželstvo som myslieť ešte nechcela. Ak však všetko dobre dopadne, vydám sa až v sedemnástich, či osemnástich.

Počula som, ako sa so stopäťkou háda Pierre, môj päťročný brat, ktorého celé to skúšanie strojových schopností nesmierne bavilo.

Zavolala som tristopäťku, aby mi pomohla do dopoludňajších šiat. Stroje nemali pohlavie, ale aj tak som ich nazývala podľa našich bývalých ľudských zamestnancov. Bolo predsa nemysliteľné, aby ma takto videl muž.

"Trochu voľnejšie, prosím," povedala som jej, keď mi uťahovala korzet.
"Madame d'Asay nastavila maximálnu povolenú dĺžku. Voľnejšie sa to už nedá," upozornil ma robotický hlas vychádzajúci z útrob stroja.

Dočerta! Vedela som, že pre dámu je nadávanie neslušné, ba neprípustné, ale nikto okrem robota ma nepočul. V takomto pevnom korzete ledva dýcham, som zvedavá, ako budem jesť raňajky. Zrejme ich vynechám.

Toto bola nevýhoda strojov do domácnosti, slúžkam sa stačilo trochu povyhrážať, alebo im dať odmenu a hneď som mala výhody. Ale so strojom sa pohnúť nedá. Skúšala som naozaj všetko. Prosenie, dupanie, plač... Nič nezaberalo. Stále som počula ten otravný hlas: "Mám jasné nastavenie."

.arabesque.Where stories live. Discover now