˜"*°•.˜"*°• Nevinný •°*"˜.•°*"˜ 🅈🄾🄾🄼🄸🄽

21-Sejong

Jimin Pov.

Seoul Korea.

Nastalo ráno , načo sa moje oči zobudili uprostred krásneho dňa a budíka ktorý mi zvonil. Popravde ešte stále som sa nespamätal z čerajšich udalosti dúfal som že to bol len sen ako som sa ja len milil kiežby to bol sen nie .. je to krutá realita realita v ktorej sa nachádzam. Po vykonaní rannej rutiny, a výberu oblečenia som sa aj z kufrom dal na odchod z izby , kráčal som po chodbe až som prišiel pred spalňu Augusta zastavil som sa pozerajúc sa na gaštanovu farbu dverí.

Rukou som zaklopal na dvere no nikto neotvoríl zatiaľ čo ja som si priložil ucho ku dverám aby som niečo počul no ani hlaska nič.,,Neotvori." Ozval sa za mnou hlas a ja som popod skočil zatiaľ čo som sa pozrel na chlapca ktorý mi venoval úsmev ,,ty si ?"

,,Kim Seok Jin som jeden z boodygardov pána Augusta." Hlavou som prikivol a po chvíli ticha som znovu prehovoril ,,takže on odtiaľ ešte nevišiel?" Povedal som zmätene pričom som znovu pozoroval dvere.

,,Nie a ani nevidne naposledy bol zavretý v izbe celý mesiac bez toho aby vyšiel čo i len sa napiť, keď bol menší a jeho matka zomrela.. znašal to zle , jeho otec od zufalosťi nevedel čo má robiť tak mu v tedy vyrazil dvere ale ja nie som ta správna osoba ktorá by ty o tomto mala hovoriť."

Zarazene som len prikivol a znova zaklopal na jeho dvere ,, August odchádzam do Sejongu." Po tomto som sa otočil na Jina a chytil kufor pričom som začal odchádzať, no on ma zastavil.

,,Počkaj vlastne skoro by som zabudol prečo som za tebou prišiel." Povedal a z vačku vytiahol mobil ktorý mi dal do rúk. ,,August chcel aby som ty to dal vraj ty dlží mobil." Pozrel som sa na mobil a potom znova na dvere, terás sa cítim ešte viac previnilo .. kurva ,,ďakujem." Povedal som pričom som začal chodiť po schodoch a nakoniec z domu.

.
.
.
Prišiel som na vlakovu stanicu a zrejme som tam bol jeden z prvých keďže , v skupine sa písalo že niektorý sa začali len baliť.. kukol som sa na hodinky na mojej ľavej ruke ,,ešte mám čas." Povedal som a sadol si na neďaleku lavičku. Mobil som si opäť prezrel pričom sa dostavila ďalšia lavína viny po pár minút na mňa začala svietiť obrazovka, načo som si tam začal všetko nadstavovať.

,,Ešte že mám že sebou tablet, aspoň si odtiaľ všetko presuniem tam čo mi uhlači prácu." Povedal som pričom som vytiahol aj tablet až som sa dal do práce ,,Jimin !" Zakričal Kook ktorý keď ma videl ihneď si sadol vedľa mňa.

,,Čo ?"

,,Si v poriadku? Vraj sa v čeraj niečo stalo , ja som to vidieť nemohol pretože... No proste pretože." Povedal načo mu jeho lice sčervenali od hamblivosťi ,,takže o tom vie celá škola?" Kook len prikivol, vybral mobil a ukázal mi video ktoré sa širilo intrtnetom načo som ja uhol pohľadom.

,,Kto je ten chlap ?" Opýtal sa zatiaľ čo som si povzdychol, zrejme nemá zmysel mu zamlčavať pravdu budem s tým musieť vyjsť von či chcem alebo nie.. ,,to je muž ktorý má zachránil v deň mojich narodenín." Vyšlo zo mňa a Kook vykulil viac oči je zvláštne že mi chvilakami pripomína zajaca?

,,Važne ? A čo chcel ozval sa ty od toho momentu? Ako ťa našiel."

Kook dával jednu otázku za druhou zatiaľ čo ja som sa na ne snažil odpovedať, o malu chvíľu bolo vlakové nádražie plne žiakov , ktorý sa medzi sebou bavili a v neposlednej rade prišla aj profesorka ktorá má vyrušila v rozprávaní. ,,Takže žiaci o malú chvíľu príde náš vlak prosím aby ste sa držali po hromade svojich spolužiakov , a nástupovali postupne." Hovorila načo sa o malú chvíľu ozvalo hrbocanie koľají čo značílo o príchode vlaku.

S Kookom sme sa postavili zatiaľ čo som si ja zobral mobil z tabletom,,všetko ty poviem keď budeme vo vlaku." Vyšlo zo mňa zatiaľ čo vlak zastavil a začali sa otvárať dvere z ktorých vystúpilo niekoľko ďalších ľudí zatiaľ čo naša trieda začala do neho nastupovať.