Alejandra

13. kapitola

Mathias

„Derek! Derek! Derek!" Alejandra pišťala od šťastia. Schody zletela ako šíp. Vyzeralo to, akoby lietala, špička jej chodidla sa každého schodíka dotkla len na stotinu sekundy. Premenila sa na magnet, ktorý potreboval nájsť svoj protipól. Alejandra takmer spadla, no Derek ju stihol zachytiť a vtiahol ju do svojej náruče. Nechty som si bolestivo zaťal do dlaní. Najradšej by som k nim prišiel, jednu mu vrazil a Alejandru odtiahol tak ďaleko, ako sa len dalo.

Moja sestra odfrkovala, povýšenecky zazerala na Alejandru a prepaľovala ju pohľadom. Vanessa sa naozaj snažila a bola to prvotriedna herečka, ale Alejandre to bolo jedno. Jediné na čom visela bol Derek. Objímala ho tak silno, až sa triasla.

Keď ich rodinné zvítanie konečne skončilo, zdvorilo som si odkašlal. „Máš pätnásť minút Derek, takže by som bol rád, keby neplytváš mojim časom viac, ako je to nutné." Toto malé stretnutie som dovolil z viacerých dôvodov. No tým najdôležitejším bola Alejandra. Čim viac som ju odstríhal od jej bratranca, tým bola nahnevanejšia. A ranené zviera sa často stavia na zadné, najmä ak už nemá čo stratiť. Práve preto som sa bál, že by bola schopná spraviť nejakú hlúposť. Už to, že mi vzala zabezpečený telefón len, aby sa mohla spojiť s Derekom bol akt zúfalstva. Tým druhým dôvodom bola moja sestra. Bola zbláznená do Dereka až tak veľmi, že mi nedala pokoj. Vedel som, že skôr či neskôr, by sa tu objavila a dožadovala sa toho, čo chce.

„Moja návšteva bude trvať toľko, koľko uznám za vhodné." Protestoval môj švagor. Iste, namýšľal si, že keď som mu podal prst, môže vziať aj celú ruku, ale mýlil sa.

„Toto je môj dom a ty tu nie si vítaný," pripomenul som mu. Odkedy sa prevalilo celé to fiasko s mojou sestrou, Derek sa stal tŕňom v mojom oku.

Alejandra stále držala Dereka za ruku a z jej pohľadu som dokázal povedať, ako veľmi ma nenávidí. Vanessa sa tvárila kompletne otrávene, chcela mať už toto divadlo za sebou. No musel som uznať, že dnes moja sestra zahviezdila. Obliekla si decentné značkové čierne šaty, výstrih odhaľoval iba jej chrbát. Vysoké topánky boli pre ňu samozrejmosťou, plus tmavý make-up, ktorý ešte viac zvýraznil jej oči. Alejandra, na druhú stranu, vyzerala ako šedá myš. V legínach a obyčajnom tielku, pôsobila všedne. Aj brčkavé vlasy mala skrotené v strapatom drdole. Dnes mala na sebe aspoň ponožky, hoci nejaké topánky by som na nej len darmo čakal. Alejandru som nepoznal, ale vedel som, že topánky sú jej najneobľúbenejšou súčasťou odevu.

„Na to ti seriem!" Vybuchol Derek a striasol zo seba Alejandrine ruky. Vanessa zhíkla a jej maska ľahostajnosti v sekunde zmizla. Schytila svojho manžela za rameno, tým ho zastavila v poriadnej hlúposti. Derek sa pod jej dotykom nepatrne uvoľnil, ale stále na mňa gánil, pripravený mi vraziť.

„Prestaňte!" Zahriakla nás moja sestra. „Správate sa ako deti, už mi to fakt lezie na nervy."

Kútikom oka som zahliadol Alejandru. V Derekovej prítomnosti pookriala. Nebola taká ostražitá. Dúfala, že ju má konečne kto ochrániť, ale mýlila sa. Nedovolím, aby sa k nej ten bastard čo i len priblížil.

„Derek," prihovorila sa mu moja sestra opäť, „vezmi Alejandru a choďte sa porozprávať do kancelárie. Ja zatiaľ zostanem s bratom."

Vanessine slová na jej manžela pôsobili ako zaklínadlo. Vzal zmätenú a vydesenú Alejandru a zaviedol ju do mojej kancelárie.

„Idem si po kávu," vyhlásila moja sestra, keď boli tí dvaja už preč. Vedel som prečo. Urobila by všetko preto, aby nemusela byť v mojej prítomnosti.

Z kancelárie sa ozýval Alejandrin krik. Tušil som, že Derek jej oznámil, že tu musí zostať. Na jednu stranu mi jej bolo ľúto. Alejandra toto prežívala len kvôli tomu, že jej bratranec bol úplný hlupák.