Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

4. HODINA TRANSFIGURÁCIE

Ráno, sa Teddy zobudil a prudko sa posadil. Zrýchlene dýchal a bol spotený. Pomaly sa jeho tep aj dych upokojoval. Obzeral sa okolo seba, a uvedomil si, že to nebol len sen. Je na Rokforte, so svojím otcom ... Remus aj všetci ostatní, ešte spali. Teddy sa pozrel na hodinky. Bolo niečo po šiestej, a hoci bolo ešte skoro rozhodol sa vstať, vedel že nezaspí. Z kufra, čo im poslal Dumbledore, si vybral oblečenie a zamieril do kúpeľne. V spoločenskej miestnosti pokojne pukotal oheň, a zdala sa byť prázdna. Mýlil sa však. Na pohovke, pri kozube ležala Victoire schúlená do klbka. Pri sebe mala položenú knihu. Pozorovala ako oheň olizuje žeravé uhlíky, jeho farba bola intenzívna a pokojná, a milovala aj to špecifické praskanie.

„Tiež nemôžeš spať?" spýtal sa jej potichu.

„Nie ..." odvetila. Posadila sa, a objala si kolená. „Je to celé zvláštne." zašepkala.

„Ja viem." prikývol. „Najviac sa bojím, toho, že mi niečo vykĺzne ... Aká je Lily?" spýtal sa.

„Milá, naozaj je strašne milá. Má Harryho oči, a tak trocha aj jeho úsmev."

„A čo tvoj ..." odkašľala si a obzerala sa či ich náhodou niekto nepočúva. Našťastie, nebolo nikde nikoho. „Remus?" spýtala sa.

„Je skvelý," Teddy sa usmial tak ako ho Victoire nikdy predtým nevidela.

„Celkom sa aj podobáte." povedala odrazu. „Nie tak, že si to človek všimne hneď ako pri Jamesovi a Harrym, ale gestá, úsmev a tak. Naozaj som rada, že ho môžeš spoznať."

„Aj ja Vic, ... aj ja." Teddy sa k nej naklonil a dal jej pusu na líce.

„Už som ťa, žiadala aby si ma nebozkával." mračila sa a odtisla ho od seba. „Prisahám! Chvíľu som k tebe milá a ty to hneď zneužívaš Edward!"

„Prepáč." ospravedlnil sa. „Ale nemohol som odolať, keď si taká krásna." žmurkol na ňu.

Victoire ho udrela vankúšom a vstala. „A buď rada, že som ťa neudrela knihou."

***

Na raňajkách sa Victoire s Teddym stále nerozprávala. Sedela vedľa Lily a dievčat a ignorovala ho. „Kamoško," ušrknul sa Sirius, keď si všimol Teddyho pohľady na Victoire. Položil mu ruku na plece. „Ako vidím si na tom rovnako beznádejne ako tuto James s Evansovou!" smial sa.

James sa naňho zamračil. „Ja na tom nie som beznádejne!" bránil sa.

„Pozri, " Sirius Jamesa ignoroval. Túto debatu riešili od prvého ročníka snáď milión krát, obrátil sa teda k ich novému spolubývajúcemu. „Je pekná, to hej, ale pre Merlina, je to iba dievča!" dohováral Teddymu. „Nechce ťa? Fajn! Nájdi si inú."

„Ja žiadnu inú nechcem." odpovedal Teddy podráždene.

„Nechaj ho Sirius," ozval sa Remus. Doteraz sa do ich rozhovoru nezapájal, ale niečo si písal. Peter sedel vedľa neho a veselo sa napchával.

Profesorka McGonagallová mierila k Chrabromilskému stolu. Postupne si každého volala, a dávala im rozvrhy. „Black, Potter." pri nich sa zastavila Minerva na konci. „Dúfam, že sa konečne budete správať, ako dospelí mladí muži, a nie ako deti!" vravela im prísne. „A navyše Potter, čím skôr začnite s metlobalovými tréningami dobre?" požiadala ho. Pery sa jej zúžili, pri pohľade na Slizolinský stôl, kde sa profesor Slughorn práve smial na niečom so svojimi žiakmi. „Lebo tá príšerná porážka z minulého roka, sa nesmie zopakovať."

„Isteže pani profesorka." James sa tváril úplne vážne a prikyvoval. „Sľubujem, že urobíme maximum."

„V poriadku Potter." Minerva sa máličko usmiala. „Pán Lupin ..." Minerve ešte ostávalo pár rozvrhov.