Just one book-Amber heart

25.

25. časť

*Leo*

„Asi mi to nevysvetlíš, čo?" ohlásil som potichu Ervisa, keďže ostatní spali.

Nadvihol obočie a laicky prehovoril: „Na čo? Aj tak ma máte za zradcu."

„Neber to tak. Je prirodzené, že človek začne byť podozrivý, ak sa ide do tuhého a nie všetko je podľa plánov."

„Možno áno. Lenže si začínam myslieť, že pomenovanie zradca mi dosť rýchlo prischýňa."

„Tak ani ty sám nám to neuľahčuješ." pozrel som po ňom a naše pohľady sa stretli, „Zmenil si sa. Dosť."

„Ja viem." priznal, čo ma prekvapilo.

„Vieš, ale nič s tým nerobíš?"

„Neviem s tým nič robiť, Leo. Vôbec nič."

„Povieš mi to aj tak, aby som tomu aspoň trochu chápal?" opýtal som sa a na jeho tvári sa objavil slabý úškrn.

„Ten, kto som bol na začiatku som nebol ja. Bola to len časť zo mňa."

„A zase tajnosti." prevrátil som očami.

„Aspoň povedz, že tomu trochu rozumieš."

„Mám to brať tak, že... sa napĺňaš?"

Ervis sa uchechtol: „Hej, ako prázdny pohár piva na barovom pulte."

Potichu sme sa rozosmiali.

„Ako sa majú rebrá?" opýtal sa keď sa dosmial.

„Odbočuješ od témy." upozornil som ho.

„Pýtam sa."

„Fajn. Povedzme. Nejaká tá modrina sa nájde. Výhoda nočného tvora, že sa všetko dá doporiadku, žiadne zle zrastené kosti. A výhoda narodeného nočného tvora, že hojenie nezávisí od výživy."

„Ak by boli iba nočné tvory, lekári by nemali prácu." usmial sa.

„Odkiaľ sa poznáš s Roderickom?"

„Minulosť, nevyriešené účty." povedal stručne.

„Musíš uznať, že som fakt dobrý kamarát, ak ignorujem to, že si poznal odniekadiaľ Arthoy Genesis, že si sintuit, tvoj potenciál rastie rovnako ako tvoja osobnosť a že ukrývaš viac tajomstiev ako stratená Atlantída či potopený Titanic."

„Ešte mi moje útroby ponorky neprehľadávali, prepáč za nedostatočne vyspelú techniku." zaksichtil sa a obaja sme sa zasmiali.

„Ale vážne, čudujem sa, že sa so mnou ešte bavíš."

„Bol by som blbec, ak by som nehľadal pravdu Ervis."

„Ale tú ti ja nedám."

„Ja viem. Nájdem si ju sám. Nejako."

„Najradšej by som bol, ak by si nemusel. Ani ty ani nikto iný."

„Kto ešte?" zvedavo som sa opýtal a pozrel po ňom. Uprel zrak za mňa a mykol bradou. Pozrel som tým smerom na spiaceho Ethana. Otočil som sa späť.

„A čo Makoto?"

Len mávol rukou: „Tam problém nevidím."

„On ťa nazval zradcom."

„Neprávom. Lenže jasnovidci sú jasnovidcami aj po smrti, Leo. Preto sa bojím, budúcnosti. Ver mi, čestnejší, než som teraz, som ešte hádam nebol. Nenechám priateľov v problémoch, aj keď za cenu, že im tajím 90% svojho života."