Zviazaní nenávisťou

Kapitola 36 - Olivia Rivera Collins

Prebudí ju bolesť v krku. Pomaly pohne hlavou a potom otvorí oči. Sedí v neprirodzenej polohe krk má vykrútený, nohy stŕpnuté. Ovládač je na jej kolenách a ona si až teraz uvedomuje, že televízia, je stále pustená. Ide tam teleshopping a ona ho vypína. Musela zaspať.

Nechcelo sa jej ešte spať a tak sa usadila do kresla a zapla si televízor, aby zabila čas. Matthew spal na sedačke a ona si pustila nejakú akčnú komédiu, pri ktorej musela zaspať. Matthew stále leží, natiahnutý na gauči, ktorý mu je malý. Jedna ruka mu visí a nohy má pokrčené. Deku má stále prehodené cez svoje telo a pery má mierne pootvorené. Vyzerá tak mierumilovne, že človek by mu aj uveril, že je dobrý. Skoro...

Caroline sa natiahne a v krku jej pukne. Perami naznačí au a postaví sa. Digitálne hodinky ukazujú osem minút po štvrtej, takže sa ešte jednoznačne vráti do postele. Chvíľu sleduje Matthewa a potom podíde k sáčku, ktorý mu tam večer nachystala. Začne vyberať všetky lieky a keď nájde antibiotiká, vyberie jednu pilulku a položí mu ju na stôl. Vedľa nej pridá ešte jednu od bolesti a nejaké vitamíny. Potom odíde do kuchyne a z chladničky vyberie dve fľašky. Jednu pre neho jednu pre seba. Postaví mu ju na stôl, vedľa liekov a potom si povzdychne. Čo by dala za kúsoček slobody.

Matthew otvorí oči presne v tom momente, keď zatvorí dvere od izby. Pozrie sa na svoje lieky a potom sa posadí. V hlave mu treští, akoby mu tam hrali zvony a nevie sa poriadne nadýchnuť. Ako len on nenávidí, keď je chorý.

Zapije tri tabletky a potom sa zahľadí na izbu, do ktorej vošla Caroline. Zobudil sa na to, ako vypla televízor, ani si neuvedomil, že zaspal v obývačke, nie ešte to, že tam bola. Nechcel dať najavo, že je hore, nemá síl sa s ňou hádať.

I keď po ich poslednej hádke sú na neutrálnej pôde. Snažia sa spolu vychádzať a nehádať sa a prekvapivo mu to takto vyhovuje.

Do toho dňa ani len netušil ako veľmi je nešťastná a ako ju zo zväzuje. Ani on nie je šťastný, ale on si toto nevyberal. Tak ako ona, aj on sa narodil do tohto života a musia sa s tým vysporiadať.

Možno bolo dobre, že sa vtedy pohádali aj on si povedal, že trošku ustúpi. Voľnosť jej dať nemôže, nech je nešťastná akokoľvek, v hre je toho príliš veľa. Päť mesiacov bola preč, ale bolo na čase vrátiť sa.

Povzdychne si aj on a potom sa zodvihne do rúk si zoberie fľašku s vodou, i keď je studená a zamieri do izby, s dekou okolo pliec.

Ráno sa budí na smiech z kuc hyne. Pozrie sa na mobil, ktorý mu ukazuje deväť ráno, no on má pocit, akoby spal len hodinu. Je zvedavý kto tu okrem Caroline je a tak vstáva z postele a nohy súka do papúč. Stále sa necíti dobre.

Je prekvapený, keď v kuchyni zbadá Willow.

„Matthew." zabalí ho do medvedieho objatia. „Och chudáčik môj." ruku mu pokladá na čelo. „Navarila som silný vývar a aj mäso a napiekla som, aby si sa čím skôr vyzdravel." rukou ukáže na chladničku a jemu zrak padne na stôl plný jedla.

Všíma si Caroline, ktorá sedí za stolom a pije pravdepodobne kávu z bieleho hrnčeka. Po smiechu, ktorý ho prebudil nie je ani stopy a jeho to podráždi. Chce vedieť prečo sa smiali a nechce, aby on bol príčinou zlej nálady. Zamračí sa a posadí sa za stôl. Willow mu hneď naservíruje raňajky a teplý čaj. Ako mu to len chýbalo.

Caroline sa stavia a prechádza okolo neho, no on ju zastaví chytením za pažu. „Willow, na dnes stačí, môžeš ísť."

Willow rýchlo prikývne a niečo im zamrmle na pozdrav. Matthew púšťa Caroline a ona sa vracia naspäť na svoje miesto a čaká. On čaká na to, pokiaľ nepočuje buchnutie dverí a potom sa otáča na Caroline.