Uväznená

14. Časť

„Aké plány máte so mnou?" spýtala sa vystrašená Klára Laury hneď po odchode Romana.

„Skôr aké má on plány, mňa z toho vynechaj." Odpovedala jej Laura.

„Ale povedal predsa, že MÁME tak musíš v tom byť zapletená aj ty. Tak hovor!" Nedala sa odbiť Klára.

„Neviem, či to chceš vedieť." Povedala pomaly Laura

„Chcem. Chcem vedieť, prečo som tu. Chcem vedieť, prečo si tu aj ty a čo mi chce on alebo čo mi chcete vy dvaja urobiť." Nástojila na svojom Klára.

„Dobre, dobre, ale nebude sa ti to páčiť, preto sa ťa ešte raz spýtam chceš to vedieť? Aj keď ako poznám Romana určite ti to povie hneď keď najbližšie príde. Takže aby si bola na to pripravená. Chce aby si mu porodila decko." Vravela Laura starostlivo voliac slová.

„ČO???? DECKO???? JA?? Mám 15 a to mu mám porodiť decko? Prečo ja a prečo nie ty? Predsa ty si tu s ním, prečo mu ho jednoducho neurobíš ty?" kričala šokovaná Klára.

„Pozri, ja by som mu teraz s radosťou vyhovela ale videla si, že nemôžem. Teda možno aj môžem ale on nechce. Vraj by to nebolo ono sex v tomto stave. Snažila som sa mu to vyhovoriť, nech počká kým sa mi to zahojí ale nie. On to chce hneď. Preto ťa aj uniesol." Vysvetľovala Laura, ktorej začínalo byť Kláry ľúto. Vedela, že Klára nemá inú možnosť ak nechce skončiť rovnako alebo horšie ako ona.

„Takže, keby ti to neurobil, nemusela som tu byť? Vravela si, že ti to urobil preto, lebo si mu ušla. To ako vážne mi teraz ideš hovoriť, že by si mu rada porodila decko, pričom sama si chcela utiecť? Takže je to tvoja vina, že som tu!" skríkla Klára a otočila sa plačúc chrbtom k Laure. Laura musela uznať, že má pravdu. Lenže, už sa stalo a jej nerozvážnym konaním zničila okrem svojho aj ďalší nevinný život.

„Klára." Začala opatrne Laura. „Pripúšťam, že je to aj moja vina. Ale teraz už nemáš na výber. Musíš sa mu podvoliť. Ak budeš spolupracovať, vie byť milý. Ak nebudeš spolupracovať..." odmlčala sa a pozrela sa na svoj rozkrok. Klára jej bola stále otočená chrbtom. „A ak sa vám to zadarí, tak v tejto miestnosti dlho nebudeme. Vravel mi, že ak budem tehotná, zoberie ma k sebe domov. Takže možno sa budeš mať ešte dobre. Či ma vezme potom s tebou je už otázne." Dodala Laura a sama rozmýšľala, čo sa stane, ak Klára naozaj otehotnie.

„Mohla by si tu zostať, za to že musím kvôli tebe trpieť." Ozvala sa Klára. „Len sa pozri, som tu polonahá v zime na nejakom starom matraci v chladnej pivnici."

„No, keby s ním spolupracuješ, mohla si byť komplet oblečená. A ja čo? Ja tiež som tu len v týchto karnevalových šatách a keby mi to dole veľmi nekrvácalo nemala by som nič len tie tieto šaty. A môžeš byť rada, že si tu nebola v januári. Toto je ešte celkom prijateľne ako je tu teraz." Povedala Laura, dúfajúc, že jej spoluväzenkyňa zmení na ňu názor.

„Takže podľa, toho čo vravíš, sa mám nechať nech si so mnou robí čo sa mu zažiada a budem sa mať dobre?" otočila sa k nej Klára so slzami v očiach.

„Praktický áno." Smutne povedala Laura.

„A keď mu to dieťa urobím, pustí ma?" spýtala sa Klára s nádejou v hlase.

„Uvidíme." Povedala Laura, ale vedela, že sa tak nestane. „Zatiaľ mi povedz niečo o sebe." Snažila sa zmeniť tému.

„To, že sa volám Klára už vieš. Aj to že mám 15 rokov. Akurát som ich s kamošmi v bare oslavovala, keď ma uniesol. Rada čítam časopisy, chodím von s kamoškami a rada sa korčuľujem. A ty? Viem o tebe zatiaľ to, že si Laura." Povedala Klára.

„No, mám 17 rokov, sem som sa dostala tak, že ma uniesol cestou zo školy. A ja rada počúvam pesničky, maľujem a raz by som chcela mať vlastnú výstavu."

„Fíha, rada by som si pozrela nejaké tvoje obrazy."

„Možno presvedčím Romana, aby mi opäť doniesol sadu na maľovanie a niečo ti namaľujem."

„Budem rada." Usmiala sa Klára. „Kamošky?"

„Kamošky." Odpovedala Laura. 

Dievčatá sa nám pomaly zbližujú. Pre Kláru je to ale šok, zistiť, prečo ju uniesol. Ako sa s tým vysporiada, dočítate sa nabudúce.  Za každé prečítanie, koment, hlas a kritiku budem vďačný. :)