23 Deň

930 83 2
                                    

Milá July.
Stretnutie s Augustínom a Em nedopadlo tak, ako by som očakávala. Em bola veľmi milá, povedala mi nech ju volám Emily. Usúdila som, že prezývku jej dala En, tak som sa radšej viac nepýtala. Čo ma zarazilo bol ich plán. Všetko mali do detailu premyslené, ale aj tak som pochybovala. Celé sa mi to zrazu zdalo nemožné, ako vystrihnuté zo zlého filmu. Mala som pocit, že všetko čo naplánovali je absolútne nereálne.  Napriek tomu som na ich plán pristala.

Keď som kráčala domov, rozmýšľala som nad tým čo chceme urobiť. Začala som mať dojem, že nechceme spravodlivosť, ale pomstu. Je medzi tým vôbec rozdiel? Dá sa dosiahnuť spravodlivosť bez pomsty? Spomenula som si na slová ktorými Augustín opisoval ich plán. Nešlo vôbec o to o čom boli tie slová. To čo mi naháňalo strach bolo skôr to, ako ich hovoril. Tie slová boli plné nenávisti, hnevu a odhodlania. A presne toho som sa bála. Toho, že nedosiahneme spravodlivosť, ale pomstu. Bála som sa, že sa stanem ňou, že budem ako En.

Cestou domov som videla púpavy. Spomenula som si na to, ako sme ich spolu sfukovali. Na to, ako sa tie semienka rozleteli na všetky strany sveta. Potom niekde pristáli a zasiali sa do pôdy. Napadlo mi, že také ľahké ako zasiať semienko púpavy do zeme je aj zasiať do svojho srdca nenávisť.

To bolo to čoho som sa tak bála, nenávisť.

Potrebujem tvoju radu.
Potrebujem ťa.
Tvoja Alex.

Denník jednej pubertiačkyOnde histórias criam vida. Descubra agora