Mafia nás spojila

Kapitola 33- "Wow."

Podľa Alexovho výrazu som usúdila, že nieje spokojným s mojím plánom.

"Jess mala by si vedieť, že je to príliš nebezpečné." Zmraštil čelo.

"A práve preto sa budeme držať plánu." Žmurkla som na neho.

"No tvoj plán je na..." Nedopovedal. Zazrela som na neho.

"Alexander!" Vyštekla som po ňom.

"Zopakujte mi ešte raz ten plán." Prehovoril James. Skoro som aj zabudla, že s ním voláme.

"No takže, keď že nevedia kde sme ani kedy prídeme je to dobré a dá sa to využiť." Pousmiala som sa.

"A ako sa to dá využiť?" Spýtal sa Alex podráždene.

"Jednoducho spojíme príjemné s užitočným. Vrátime sa presne na ples. Bude to moment prekvapenia." Alex záporne krútil hlavou.

Od začiatku so mnou nesúhlasí. Spochybňuje celý môj plán. Vraj je to príliš riskantné a bojí sa, že sa niečo pokazí, zvrtne a mne sa niečo stane.

"Je síce zlaté, že sa o mňa bojíš, no musíš mi veriť." Povzdychol si.

"Dobre tak to tak spravíme." Rozhodol. Hodila som sa mu okolo krku a pobozkala ho.

"Ehm." Odkašlal si James. Upútal našu pozornosť.

"A ako to chcete spraviť všetko?"

"Presne sa vrátime na ples. Bude to veľký comeback. Všade už budú naši muži. Každý sa budeme tváriť akoby nič." Usmiala som sa.

"Takže nebudeme robiť nič iba návnadu." Zasmial sa ironicky James.

"Keď to povieš takto vyznie to blbo." Povedala som urazene.

"Okej ráno mi zavolajte a dohodneme ostatok. Ja zatiaľ vybavím všetko potrebné." Rozlúčil sa s nami James a zrušil hovor.

Pozrela som na Alexa. Hypnotizoval ma svojím pohľadom. Naznačila som mu nech hovorí.

"Nemyslím si, že to za to stojí." Spochybňoval to, opäť.

"Alex ber to z tej lepšej stránky, ak sa neukážu tak si aspoň zatancujeme spolu na plese." Potiahla som ho za ruku a dal nás do tanečnej pozície.

"No vidíš, že to ide." Usmiala som sa, keď ma zatočil a následne som pristála na jeho hrudi.

Konečne sa aj on usmial. Jemne ma pobozkal na pery a oprel si hlavu o moje čelo. Jemne sme sa pohupávali v rytme melódie, ktorú si pohmkával.

"Milujem ťa." Šepol a pobozkal ma. 

***

Pomaly sme kráčali pomedzi vešiaky so šatami. Konečne som Alexa prehovorila na nákup. On je totiž úplný odporca nakupovania.

"Čo hovoríš na tieto?" Spýtala som sa ho a v ruke držala dlhé čierne šaty v štýle morskej panny.

"Nepáčia sa mi." Prevrátila som očami. Všetky šaty, čo som mu zatiaľ ukázala, sa mu nepáčili. Človeka, aby z neho šľak trafil.

"Wow." Hlesol a ja som sa pozrela smerom kde sa díval. Sánka mi padla až na zem. V živote som, tak krásne šaty nevidela. (média :P)

"Choď si ich vyskúšať." Povedal jednoznačne Alex. Na nič som nečakala. 

"A kurva!" Bolo jediné načo sa Alex zmohol, keď ma v nich videl. Usmievali sme sa obaja. Alex zo mňa nemohol odtrhnúť zrak.

"Sú krásne." Povedala som.

"Berieme ich!" Zakričal Alex predavačke. Podskočila som od radosti. Zatočila som sa v nich a zasmiala sa.

Boli také ľahké hoci vyzerajú presne opačne. Myslela som, že sa v nich poriadne nebude dať ani hýbať, no boli skvelé.

***

Alexovi sme našli košeľu v rovnakej farby ako bola sukňa na šatách. Ja som si ešte kúpila čierne baleríny. Na opätky som si netrúfala.

"Alex ja som tak šťastná." Obhliadala som si šaty a usmievala sa.

"Tešíš sa akoby to bol tvoj prvý ples." Zasmial sa Alex. Trochu som posmutnela. Alex si to všimol.

"Jess to je tvoj prvý ples?" Jemne sa pousmial. Chabo som prikývla. Bolo mi to trápne. On už určite bol ne množstve plesov a ja ani na jednom.

"Hmm, tak v tom prípade dúfajme, že sa neobjavia a my budeme môcť pretancovať celú noc." Zatočil ma a usmial sa.

"Dúfajme." Povzdychla som si a objala ho.

"Idem si dať sprchu." Povedala som a išla do kúpeľne.

V duchu som premýšľala nad plesom. Nikdy som na žiadnom nebola, tak  ani neviem ako to prebieha. Popravde som vždy chcela ísť na ples, no otec ma nepustil.

Bál sa, že sa mi tam niečo stane. Dokonca, čo ani neviete, ja som sa učila doma. Vždy som mala osobných učiteľov.

Michael bol na tom opačne. Toho otec vychovával tvrdo. Vystavoval ho nebezpečenstvu a odjakživa ho viedol ako nástupcu mafiána.

Nikdy sme nemali normálne detstvo. Nemala som, žiadnu najlepšiu kamarátku. Ani Clark nebola moja najlepšia kamarátka.

Popravde my sme boli ledva kamarátky, preto som nevedela o nej a Alexovi. Môj jediný kamarát bol Will, Dean a Michael.

Vyrastala som v mafiánskom svete a tam je toto bežné. Odjakživa som bola vedená k tomu byť mafiánkou. Nič iné ani nepoznám.

Moje detstvo vyzeralo veľmi jednoducho. Hrávala som sa s chalanmi namiesto báb. Namiesto bábík som mala zbrane.

Každé ráno som sa budila a išla na výcvik. Nemusela som. Mohla som len sedieť v izbe čítať časopisy a kašľať na to, že som mafiánka.

Mohla som sa toho vzdať, no nechcela som. Popravde niečo mi hovorilo, že ani nemôžem. Do kým som nezabila Deana som nevedela, čo to bolo, no odvtedy to už viem.

Nevzdala som sa toho, lebo sa mi páčilo žiť v adrenalíne, byť s priateľmi, užávať si život aký iní nemajú a ani sa im o ňom nesníva.

Doteraz si pamätám ako som prvýkrát strieľala zo zbrane. Iróniou toho bolo, že ma to učil Dean a nakoniec sa mu to vypomstilo.

Neviete si predstaviť ako hrozne sa kvôli tomu cítim a ako si to vyčítam. Ma netrápi to, že po mne idú mafiáni, ale to, že som zabila niekoho koho som milovala.

Ahojte nová časť taká viac kecacia, ale nejako to išlo samo, keď som to písala :)