Wilde vs. Styles

21. Vydieranie je riadne svinstvo..

Harry sa postavil a šiel telefonovať. Hneď na to zazvonil aj môj telefón. Hodila som očkom po mene volajúceho a trochu som sa zarazila. Mich? Čo odo mňa chce? Vzala som telefón do ruky a hovor prijala.

„Prosím?" opýtala som sa do telefónu.

„Letty? Potrebujem, aby sme sa stretli." vysvetlil dôvod svojho hovoru.

„Ale ja som v Londýne." 

„To je len dobré. Mohla by si prísť za 20 minút do Cafe Royal Hotela vo Westminsteri?" opýtal sa.

„No mohla." čo mi iné pri ňom ostáva.

„Dobre, tak ťa počkám v hale." dopovedal a zrušil hovor. No super! Čo môže chcieť? Z môjho mini rozmýšľania ma vytrhol Harry, ktorý sa vrátil k stolu.

„Prepáč, budem musieť odísť. Mám stretnutie s manažérom." povedal ľútostivo.

„Aj ja.. Tiež ma volal môj manažér. Nemáš náhodou po ceste Cafe Royal Hotel? Nemám poňatia, kde to je." opýtala som sa.

„No vlastne.. ja tam mám namierené. Poď, vezmem ťa tam." on tam ide tiež? Toto je nejaké podozrivé.

„Ďakujem." povedala som a pobrala si všetky veci. Zaviedol ma k svoju čiernemu Range Roveru a odomkol ho. Nasadla som na miesto spolujazdca a následne zavrela dvere.

***

Vystúpila som z auta spolu s Harrym.

„Ďakujem za zvezenie.“ poďakovala som sa mu a vošla som do hotela. Očami vyhľadám Micha, a keď ho konečne nájdem, vyrazím k nemu.

„Ahoj.“ slušne sa pozdravím a prisadnem si k nemu do kresla.

„Ahoj.“ odzdraví ma a pohľadom prejde po celom mojom tele.

„Čo si so mnou potreboval riešiť cez moju dovolenku?“ opýtala som sa, keď sa dlho nemal k reči.

„Ešte na niekoho musíme počkať.“ povedal to tak tajomne. Kto tu má ešte dôjsť?

„Oh! Už idú.“ zahlásil a svoj pohľad premiestnil za mňa. Zvedavosť mi nedala a tak som sa musela otočiť a pozrieť sa. Tak som mala ústa dokorán, až som cítila slinu na brade. (pozn. autora: Ďakujem Staňa za vetu, doteraz sa z nej rehlím..) Harry? Toto nie! Dúfam, že nevymysleli nejakú kravinu. Mich sa postaví a ide za nimi.

„Ahoj, Paul.“ bratsky sa objímu a s Harrym si po chvíli podá ruku.

„Som Michael, Colettyn manažér.“ predstaví sa mu.

„Harry Styles.“ odpovedá Harry. Príde za mnou ten chlap, čo sa s ním Mich objímal a ja sa postavím. Vezme moju ruku do svojej a povie.

„Som Paul.“ hneď na to ma pobozká na jej chrbát.

„Teší ma Paul, som Colette.“ odpovedám, myslím aj s červeňou v tvári. Venuje mi úsmev a následne sa vráti k Michovi.

„Mali by sme sa premiestniť do súkromia.“ povie Paul a už kráča smerom k výťahu. Podvihnem jedno obočie a myknem plecami. Chvíľu váham, no na koniec sa vyberiem za nimi s Harrym po boku.

„Nevieš, čo sa tu deje?“ pošepkám mu do ucha.

„Nie.. A ty?“ šepne späť.

„Nemám poňatia. Ale nevyzerá to ružovo, keď už mi zavolal počas dovolenky.“ stále šepkám. Harry prikývne a naša debata je u konca. Všetci sa narveme do výťahu a vyvezieme sa na 15 poschodie. Mich s Paulom sa pred nami rozprávajú a vedú nás Boh vie kam. Zastaneme pred izbou s číslom 513 a následne vojdeme dnu, keď nám Mich odomkne.