Takže trošku meškám vlastne nie trošku ale dosť... Ale nejde mi wifina a u maminy v práci nemôžem trčať non stop.. ale dnes som urobila výnimku a som tu.. Takže dúfam že oceníte to a budete mi ďalej komentovať a lajkovať časti.. Ďakujem vždy ma povzbudia a dávajú mi silu písať ďalej s takouto radosťou.. Prepáčte naozaj mrzí ma to dlhé čakanie.. :( Takže ďakujem ešte raz a príjemné čítanie girls.. :*
29.časť "Komplikovaná operácia..“
Rýchle som ich obišiel a vyšiel som do obývačky.. No čo som uvidel som nečakala v žiadnom prípade.. Srdce mi zastalo a mal som pocit že nedýcham.. Na zemi ležala Sasha a z ruky jej tiekla krv.. Veľa krvi.Keď som a spamätal a rýchle som k nej priskočil.. Okamžite som sa jej to snažil zastaviť no veľmi sa mi to nedarilo.. Zodvihol som ju a videl som že si ruku rozležala na sklenenom stolíku.. Rýchle som ju zobral na ruky a pozrel sa na Liama..
Ja: "Ber kľúče ideme do nemocnice.." Povedal som mu a otočil sa na baby.. " Vy tu ostaňte a upokojte sa.. " Rýchle som im povedal a bežal so Sashou do auta.. Našťastie Liam nedbal na predpisy a išiel tak rýchlo ako vedel.. Keď sme došli do nemocnice ani som sa nenazdal a zobrali mi ju z ruky a utekali s ňou.. Chcel som ísť za nimi no sestrička ma do operačnej sály už nepustila.. Chcel som ju odstrčiť no Liam ma potiahol na stoličku a posadil ma.. Chcel som sa postaviť no Liam stál nado mnou ako môj otec..
Liam: "Harry upokoj sa prosím ťa.. Bude v poriadku.. Tam pre ňu urobia všetko čo vedia.." Hovoril mi Liam no ja som sa upokojiť nevedel.. Len som na neho hodil nahnevaný pohľad a odstrčil som ho.. Postavil som sa a k stene a nahnevane sa pustil dole na zadok.. Ak sa jej niečo stane neodpustím si to.. Čakať na to kým ju do operujú bolo ako večne čakať.. Tie hodiny a minúty išli tak pomaly že až.. Liam mi bol aj pre kávu ale ani to mi nepomohlo.. Bol som tak vystresovaní že až.. Cítil som pocit viny že som ju nevedel pred týmto nešťastím zachrániť.. Nedával som na ňu dostatočne dobre.. Ja si ju ani nezaslúžim.. No som taký sebecký kretén že sa jej nevzdám nikdy.. Milujem ju.. Nikdy som si nemyslel že človek ako ja môže niekedy niečo také cítiť.. Veď ja som človek bez citu a predsa ju milujem.. Milujem ju viac ako tento život a nikdy si neodpustím že sa jej niečo stalo.. Mal som na ňu dávať veľký pozor.. Hoc sa tvári ako silná a vyrovnaná osoba ona ňou nie je.. Je veľmi citlivá ale aj výbušná.. Som si istý že ona len tak pre nič by nikomu neublížila.. A presne kvôli tomu si ju ja nezaslúžim.. Pretože ja som bezcitné zviera a ona si zaslúži bezpečný život čo so mnou nikdy mať nebude.. Nikdy nebudem mať kľud.. Vždy sa budem báť o ňu a to nie je dobré pretože mi to v práci len ťažkosti bude robiť.. Čakanie na to kým sa niečo dozviem bolo hrozné.. Nevedel som koľko to trvalo no po dlhej dobre vyšli lekári a ja som okamžite priskočil.. Nevedel som slovo zo seba vydať len som sa na neho pozeral a čakal kedy konečne povie čo je..
Liam: “Pán doktor ako je na tom??“ Spýtal sa Liam zvedavo a ja som bol zvedavejší ešte viac..
Doktor: “Pacientku sme museli operovať pretože mala dorezanú šľachu.. Vybrali sme jej šľachu z nohy a dali sme jej do ruky.. Bude ju to chvíľu trochu bolieť ale prejde ju to časom..“ Povedal toľko informácii naraz že som nestíhal spracovať.. Keď som ich konečne spracoval ozval som sa aj ja..
Ja: “A kedy sa prebudí? Kedy ju budem môcť vidieť??“ Spýtal som sa zvedavo a doktor sa mierne usmial..
Doktor: “ Hneď ju prevezieme na izbu a môžete ju ísť pozrieť.. Mala by sa prebudiť o pár hodín.. Presne to povedať neviem pretože to bola dosť náročná operácia a pacientka potrebuje veľa oddychovať.. Ak niečo som vo svojej kancelárii..“ S úsmevom nám povedal informáciu a odišiel.. Ja som si sadol naspäť na kreslo a čakal kedy ju odnesú.. Po chvíli ju vytlačili na izbu a ja som okamžite išiel za ňou.. Už ju nenechám ani na chvíľu samú.. Preložili ju na posteľ upravili a odišli.. Keď odišli okamžite som si k nej sadol na posteľ a pozrel si jej ruku.. Bola obviazaná tak isto ako jej noha.. Povzdychol som si a pohladkal ju po ruke.. Je mi jej naozaj ľúto a ja kretén som ju nevedel ani zachrániť.. Nahnevane som si sadol na gauč a chytil sa za hlavu.. Toto sa nemalo stať.. Ona tu nemala byť a ja ani neviem prečo je tu.. Čo sa vlastne naozaj stalo?? Prečo tu leží?? Na tieto otázky som nenašiel odpoveď.. A to ma hnevalo.. No ak bude čo i len trochu lepšie Sashi ja si to určite ale určite zistím a toho kto je za to vinný poriadne ho potrestám to je isté.. Ani neviem koľko som tam sedel no z môjho rozmýšľania ma vyrušil Liam ktorý si vedľa mňa sadol..
Liam: “Harry v poriadku??“ Spýtal sa milo a ja som pokrútil hlavu na znak nesúhlasu..
Ja: “Nie som a tak skoro ani nebudem.. Neviem kto kvôli tomu môže ale potrestám ho Liam.. Ona tam leží kvôli niekomu.. A ja neviem kto to je.. Nestihol som ju zachrániť ale určite to len tak nenechám.. Ten človek kto zato môže zaplatí veľmi ale veľmi draho.. “ Povedal som nahnevane a pozrel sa na neho s hnevom.. Neviem kto za to môže ale som si istý že ten niekto je teraz v mojom dome.. Nahnevane som sa postavil a odišiel z izby.. Cítil som úzkosť a aj hnev voči sebe.. Toto sa nemalo stať.. Je to aj moja ale aj niekoho iného chyba.. Nahnevane som nastúpil do auta a naštartoval.. Išiel som Londýnom viac ako 120.. Vedel som že som prekročil rýchlosť ale momentálne ma to nezaujímalo.. Išiel som rovno domov.. Otvoril som dvere na dome a nahnevane som sa rútil do obývačky kde sedeli všetci.. Prešiel som pohľadom po všetkých a oni sa na mňa prekvapene a hlavne zvedavo pozerali.. No ja som sem neprišiel niečo vysvetlovať ale skôr som prišiel prosiť o vysvetlenie.. Musia mi povedať čo sa tu stalo..
Ja: “Kto za to môže že je teraz v nemocnici??“ Zasyčal som na nich a videl som že sa zľakli.. No momentálne mi to bolo absolútne jedno.. Chcel som vedieť ten dôvod prečo tam leží..Pozeral som sa na nich a čakal ktorá začne.. Prvá prehovorila Kim..
Kim: “Môžem zato vlastne ja.. Ja som sa s ňou pohádala a ona chcela odísť čo najskôr z miestnosti a nevšimla si stolík za sebou.. Je to moja chyba..“ Povedala cez slzy a Zayn ju hneď objal.. No ja som necítil niaké zľutovanie je to jej chyba no nemôžem jej ublížiť kedže je jej sestra.. Len som sa na ňu nechutne pozrel a potom odvrátil zrak..
Ja: “Keď sa vrátim z nemocnice nechcem ťa tu vidieť.. V mojom dome už nikdy.. “ Povedal som jej chladne a čo najskôr sa otočil na päty.. Chcel som ísť do Nemocnice no zastavil ma Daniellin hlas..
Dan: “Harry idem s tebou.. Musím tam ísť..“ Povedala tvrdohlavo a ja som otočil hlavu na ňu.. Premeral som si ju a chcel protestovať.. No potom ma napadlo že Sasha by sa iste potešila.. Tak som len mykol plecom a išiel von.. Počul som že ide za mnou.. V aute bolo ticho nemal som náladu a ani som nemal čo povedať Danielle.. Bola moja nepriateľka od začiatku no teraz mi ňou nie je.. Ale určite mi neni ani priateľkou.. Už som sa nevedela dočkať kedy konečne budem pri nej.. Keď sme doši pred nemocnicu rozbehol som sa dnu a Dan šla hneď za mnou.. Dúfal som že ju nájdem už zobudenú..Keď som bol pred jej izbou hodil som jeden pohľad na Dan a vstúpil som dnu..
Tak baby dosť dlhá nemyslíte?? :P :D Písala som ju tri dni a doma mi ešte stále nejde wifi takže ma drbne... -_- prepáčte za meškanie.. :* Ďakujem krásne ešte raz a poprosím komentíky ;) Ja som sa naozaj snažila.. :3 <3 Prepáčte za chyby.. :*
