Nenechám ťa odísť

1. Koniec školy

Konečne. Dnes je posledný deň školy. Nemám to tu rada veď kto by aj hej že. Ale ja ju nemám rada obzvlášť...

Som druháčka na súkromnej umeleckej škole a ľudia tu sú neznesiteľný. No dobre nie všetci.
Mám tu aj pár kamarátov ale tých by som dokázala spočítať na jednej ruke. Ostatných moc nemusím ako aj oni mňa. Posmeškami a narážkami na moju maličkosť mi každý deň zlepšujú.

Samozrejme to myslím ironicky.

Na našej škole ako určite aj na iných sú rôzne individua. Čudáci, bifloši, klauni, zúfalci, zbohatlícke deti, princezná a jej ovečky a v neposlednej rade bad boy a jeho kumpáni.

Ja by som sa nepriradila ani k jednej ale u ostatných som minimálne v troch ako napríklad čudák, zúfalec,bifloš a pre niektorých aj klaun. U učiteľov som aj zbohatlícke dieťa aj keď moji rodičia mi známky kupovať nemusia ako ostatným. Preto ma nemajú radi. Nie som ako oni, jedna ovca v stáde. Mám svoj rozum, svoje sny a ciele a viem že chcem sama dosiahnuť to čo moji rodičia bez ich pomoci.

Moja mama je slávna speváčka preto tak často nieje doma a otec je podnikateľ a manager slávnych ľudí ako aj mamin. Preto aj ja som na umeleckej škole. Keď doštudujem chcem sa stať speváčkou alebo herečkou. Najlepšie by bolo oboje. No ale späť ku koncu školy.

Sedela som na lavičke pred školou a čakala na Viktóriu, Adama a Jessie. Áno to oni sú tí ktorých milujem. Sú to spomínaný ľudia ktorých dokážem spočítať na jednej ruke.

Prvá prišla ako vždy Jess (Džes.). Tá nikdy nemešká, aj keď neviem ako to robí. Pozdravili sme sa a ja som sa posunula na kraj lavičky aby si mohla prisadnúť. Následne za ňou prišiel Adam s Viktóriou. Sledovali sme ľudí ako sa vítajú a plánujú rôzne párty, chaty a opíjačky na pláži cez prázdniny.

Ja som vedela presne čo budem robiť. Budem sa opaľovať na kraji pláže s Jess, surfovať s Adamom a skákať s útesu do vody s Viki. Ešte pôjdem niekam s našimi a dlhé hodiny strávim spievaním a čítaním kníh a naplno si užijem leto kým zas nenastanú muka školy.

Nataly a jej poskoci práve prišli pri bránu kde stál Cam (Kem) s jeho partou. Bol nádherný ako vždy. Síce som ho nenávideli za to čo mi on a jeho partia robia ale bol krásny. Čierne vlasy mu padali do zeleno-modrých očí. Nataly si obmotávala ryšavè vlasy okolo prsta a stále ho chytala za tvár, vlasy, bundu a za všetko ku čomu mala ten najľahší prístup.

Chce ho. A je to strašne vidno. Veď kto by ho aj nechcel. Lenže on ju nechce. Vlastne na dlhý vzťah nechce žiadnu. Aspoň do teraz sa to žiadnej nepodarilo. Páčil sa mu život bez záväzkov. Všetky si však myslia že ony budú tie ktoré mu zamotajú hlavu. No je to presne naopak a potom nariekajú že sa s nimi len vyspal a odkopol. Zo všetkými je to tak, len Nataly bola na viac nocí, no nič viac a preto sa ho aj tak túžobne snaží dostať. Aj ona chce všetkým dokázať že bude tá posledná.

S Nataly sme boli kedysi najlepšie kamarátky no teda až do strednej. Nie je taká sprostá ako sa zdá. Na základnej mala samé dobré známky. Bola ako ja. Lenže ja som ostala sama sebou. Poznám ju až moc dobre ale teraz ju už neznášam za to, že je hlavnou aktérkou pri mojej šikane.

Cam sa pozeral na mňa hodnú chvíľu a ja som si vôbec neuvedomovala, že sa pozeráme z očí do očí. Bola som na to až moc zamyslená. Nataly mu zakývala pred očami aby ho prebrala zo zamyslenia. Potom sa pozrela mojim smerom a rozosmiala sa. Keď už sa vydala za mnou aj s jej ovcami zachránil ma školský rozhlas.

"Všetci študenti sa dostavia do telocvične." Zahlásila riaditeľova sekretárka. V tej chvíli sa zvtla na päte, vzala Cama za ruku a šli spolu dnu. Predtým však po mne hodila vražedný pohľad ala "toto ti nedarujem".

Viktória, Adam a Jess sa vybrali dnu hneď za mnou. Všetci sme si sadli do predu a počúvali riaditeľov príhovor. Teda aspoň sme sa tak tvárili. Každý rok to isté aj na konci a aj na začiatku, len s inými slovami. Po skončení nám poprial pekné prazdniny a všetci sa rozbehli domov.