Chapter 9* Podmienky

87 14 1
                                    

Nechala som vás čakať fakt dlho - nechcela som stráviť prázdniny a dovolenku na mobile , ale teraz ako si sedím na pláži som dostala po novom videoklipe "IDOL" chuť písať!

Namjoon

,,Chalani ... chcel by som vám niečo povedať." Povedal Jin.
Zavolal si nás do obývačky pre niečo dôležité.
,,O čo ide?" Povedal som.
,,Môj vzťah s Kristy ... už nie je tajný ... prasklo to."
Pri jeho slovách sa mi rozšírili zreničky.
,,Ako to prasklo!?" Postavil som sa .
,,V-vieš - Taerin to zistila."
,,To ale nič neznamená , veď s Taerin ste kamaráti nie?" Spýtal sa Taehyung.
,,Nie tak úplne,"
,,Ako to myslíš?" Zase som na neho vybehol ja.
,,Taerin sa vraj do mňa zaľúbila , povedala mi to pred pár dňami , keď zistila že mám niečo s Kris , naštvala sa ."
,,Myslíš , že mu to povie?" Spýtal som sa.
Jin iba prikývol hlavou a ja som vedel , čo musíme urobiť."
,,Keď mu to povieme skôr my ... bude to profesionálnejšie. Sihyuk nás má rád , som si istý ,že Kristy nevyhodí ."
,,Ale čo ak ju so mnou nikde nepustí? Čo ak bude namietať ?" Jinovi sa lámal hlas.
,,Našťastie mu to Taerin nemala kedy povedať. Ešte len dnes sa vrátil z Japonska." Povedal Yoongi.
Prikývol som.
,,Najlepšie bude , ak tam pôjdete spolu , ty a Kristy . Oznámite mu to a požiadate ho o povolenie."
,,A čo ak to nedovolí a podľa zmlúvy by ju mal vyhodiť, čo ak ju vyhodí?! To že je naša asistentka nám dovoluje vidieť sa každý deň." -Jin.
,,Ja som pripravený za vašu lásku bojovať." Vyskočil Hoseok.
,,Aj ja!" Pridal sa k nemu Maknae .
,,Keby ju vyhodí... neviem či by som ho bral ako toho istého muža naďalej."
,,Jin to nehovor. Vďaka nemu sme tam kde sme ..." povedal som.
,,Nie len vďaka nemu ... aj vďaka tebe Namjoon." Povedal Jin.
Položil som mu ruku na rameno.
,,Zajtra tam pôjdeme spolu."

Deň D.

Jin
Stretol som sa s Kristy. Nepovedal som jej o tom , že dnes pôjdeme za šéfom. Chalani tam mali prísť hneď po nás.

Sihyuk ma už čakal v jeho kancelárií ale nevedel že tam pôjdem aj s Kristy.
Keď sme sa stretli pred recepciou , chytil som ju za ruku na čo ju trhlo. ,,Jin! Nie na verejnosti." Už nás videla Kim. Videl som v jej očiach prekvapenie. ,,Už nie je cesty späť. Ideme za šéfom."
,,Č-čo? Teraz? Prečo teraz?!"
,,Lebo ... už je čas, nechaj to na mňa ."
Bola zmätená , mal som jej to povedať skôr? Aj tak by sa nič nezmenilo.
,,Jin! Ja neviem čo mu mám povedať. Prečo si mi to nepovedal skôr ?!"
,,Nechcel som ťa zbytočne stresovať."
Stáli sme pred jeho kanceláriou , ľudia v budove nás už videli. Teraz už nemôžeme cúvnuť.

Kristy
Ťukťuk ťukyťuk!
( :D )
Jin zaklopal a otvoril dvere.
Sihyuk ho privítal objatím. Jin sa ho najprv spýtal ako bolo v Japonsku načo začal plynulo odpovedať a hneď ako dohovoril si všimol mňa stáť celú červenú v tieni.
,,Dobrý deň slečna Kristy , dlho sme sa nevideli ako sa máte ? Počul som , že odvádzate slušnú prácu." Usmial sa na mňa. Poklonila som sa : ,,Skvelo , ďakujem , snažím sa !"
,,To je dobré , a prečo ste vlastne tu ... Jin? Nevravel si , že sa potrebuješ súkromne porozprávať?"
V tom som zase znervóznela.
,,Ah áno ,"
,, Kristy môžete nás ospravedlniť?"
Pozrel sa na mňa. Išla som povedať ,,samozrejme " ale Jin ma chytil za ruku a povedal: ,,Zahrňuje to aj ju."
,,O čo ide." Sihyuk sa posadil a Jin so mnou prešiel ku kreslám pred ním. Obaja sme zostali stáť.
,,Chcem vám oznámiť, že som sa zamiloval do Kristy."
Moje srdce začalo trieskať ako odušu. Výraz na Sihyukovej tváry naznačoval nesúhlas , pohoršenie . Bol ticho a nevedela som , čo mám čakať. Či mám niečo povedať alebo to nechať na Jina.
,,Aj ja do Jina." Potichu som povedala .
Zdvihol obočie a zadívala som sa do zeme.
Bol ticho . Neuveritelne ticho.

,,Viete ... " konečne povedal a Jin mi ešte pevnejšie chytil ruku, ,,prekvapilo ma to , ako dlho to už trvá?"
,,Od vtedy , čo tu pracujem." Povedala som.
,,Bývala s nami niekoľko týždňov v našom dorme , ešte predtým ako nastúpila."
,,Hoseok ma ubytoval , pretože keď som sem prišla , nemala som kde byť, rodiči sa ma zriekli ako dcéri pretože som utiekla pred pár rokmi z domu."
,,Takže tak." Povedal a my sme čakali , aká bude jeho odpoveď.

,,Kristy budeš musieť opustiť túto spoločnosť."
Čakala som to.
,,Chcem iba povedať jednu vec..." ozval sa Jin.
Sihyuk mu prikývol.
,,Kam pôjde Kristy pôjdem aj ja."
Sihyuk sa zdvihol zo stoličky. Moje srdce začalo nezastaviteľne biť. Sihyuk bol rozrušený. Ja ešte viac. On .. by bol schopný so mnou opustiť spoločnosť?
,,To myslíš vážne?" Spýtal sa Sihyuk. Jeho hlas naznačoval skôr prekvapenie ako hnev.
,,Áno... to , že je naša asistentka mi veľmi pomáha , na stagy som viac uvoľnený , každý deň som šťastnejší. Ak si pamätáš , ten mesiac kedy som ,,nebol vo svojej koži" , bolo to pre to , lebo som sa s Kristy rozišiel aby som sa mohol sústrediť na svoju karieru a ona na svoju... no viac som sa sústredil na to , že ju nemám pri sebe a že som ju nechal inému mužovi."
Začali sa mi hrnúť slzy do očí. Počúvať ho , ako opisuje jeho pocity počas našej ,,pauzy" ...
,,Chápem... ale nemôžem dovoliť niečo také v našej spoločnosti, niekto vás uvidí na ulici a tvôj look pred fanúšikmi zanikne."
,,Ale!.." nedokončil a Sihyuk ho prerušil.
,,Musíte to skončiť ."
Začali mi stekať slzy... po pár sekundách sa otvorili dvere.
Vošli chalani. Namjoon predišiel pred Jina.
,,So všetkou úctou ... nie nebereme ako odpoveď. Kristy neodíde a ak áno tak my s ňou."
Č-čo ?
,,Namjoon! To nehovor." Povedala som.
,,Prišli ste sa mi vyhrážať?"
,,Prišli sme bojovať za ich lásku... sám si vravel , že sme ľudia , že sa nemáme chovať namyslene len pre to lebo sme slávni , že máme mať pokoru a city ako ostatní v našom veku... láska je cit ktorý nezastavíme... žiadame len jedno a to aby si im dovolil ich lásku a podporil ju ."

Po Namjoonových slovách si sadol .
,,Všetci to cítite takto?" Spýtal sa a my všetci sme prikývli.
,,Fajn... majte si tú svoju lásku... ale mám podmienky."
Jin sa na mňa usmial a objal ma okolo pásu.
,,Musíte si dávať pozor na verejnosti , radšej budte od seba. Ďalej... ak vám to vydrží ešte 1 rok... oznámim to svetu."
,, Sihyuk ! Súhlasíme!" Povedal natešene Jin.
To by znamenalo ... že by sme mohli mať konečne normálny/ nenormálny vzťah.

O dva dni
Volala som Minhovi aby som zistila ako sa má ... už týždeň ho nikto nevidel.
Počula som , že odišiel zo spoločnosti ... ale nechcela som tomu veriť.

Povedala som si , že ho pôjdem pozrieť k nemu domov.

Klopala som. Zvonila a nič.

Asi si zaslúžim aby ma ignoroval. Možno nie je ani doma...

Otočila som sa a schádzala po schodíkoch.

,,Kristy?" Počula som ako sa otvorili dvere za mnou.
,,Minho!"
S úsmevom som prišla k nemu a objala ho.
,,Prečo si sa neozýval?!"
,,Prepáč musel som niečo neustále riešiť... ideš dnu?"

Prikývla som, potrebovali sme sa porozprávat

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Prikývla som, potrebovali sme sa porozprávat. Chýbal mi - ako kamarát ...

💋

Don't break my heart again Where stories live. Discover now