K láske slová netreba

Prológ

Vždy som vedela, že lazy nie sú nič pre mňa. Vážne si nemyslím, že by som dokázala zvyšok života stráviť pri ovciach na otcovom salaši. On sa síce občas tvári, že to nevie, no sme v dvadsiatom prvom storočí a mladé ženy v mojom veku túžia po inom, než starať sa o statok a skysnúť na konci sveta s manželom, ktorého poznajú odjakživa lebo je to ich sused.

Seriously, prírodu mám rada ale všetko musí mať svoje hranice. Naturálnosť prostredia aj hustota výskytu živočíchov v mojom blízkom okolí. Miesto, kde som vyrastala, mi tohto všetkého doprialo až cez hlavu.

Nemôžem tvrdiť, že by som mala smutné alebo nejakým spôsobom nepekné detstvo - to rozhodne nie. Avšak s nástupom na strednú školu som veľa vecí pochopila.

Baby z veľkomesta mali absolútne odlišné starosti než ja. Zatiaľ čo ony riešili chlapcov, oblečenie a Justina Biebera, ja som neustále čelila tlaku z otcovej strany. Vyžadoval toho odo mňa až príliš.

Počas štúdia na gymnáziu sa mojím útočiskom na štyri roky stal internát. Až tam som prvý raz zažila naozajstnú zábavu, prvýkrát sa opila a spoznala úžasné kamarátky. No s každým blížiacim sa piatkom v mojom vnútri začala panovať nervozita, stres a napätie. Niekedy som dokonca uvažovala, či za tým náhodou nebude nejaká panická porucha alebo čo (psychológia a sčasti aj biológia ma vždy bavili, aj napriek tomu, že som nakoniec vyštudovala architektúru). Piatok pre mňa totiž znamenal vždy jediné - príchod späť domov - na lazy. K ovciam, sliepkam, zajacom a výrobe syrov. Na samotnom konci sveta, kde už ani tie poondiate líšky nedávali dobrú noc, pretože v takej pustatine by sa stratil aj stopársky pes.

Nuž, s pribúdajúcimi rokmi som si v sebe vybudovala istotu, že lazy skutočne nie sú miestom, kde chcem stráviť zbytok svojho života. Nie, neostanem tam kvasiť ako strýkove ríbezľové víno v našej pivnici. Za žiadnu cenu.

Dnešným dňom tomu bude už desať rokov, čo sa môj život sústreďuje vo veľkomeste. V samotnom hlavnom, krásnom, modernom meste plnom života. Nie, nie, drahá Bratislava, nevymením ťa už za nič na svete! Výhľad na nekonečné polia, lesy a kopce je síce fajn, ja ostanem verná pohľadu na betónovú džungľu, v ktorej musím ísť do supermarketu a strčiť hlavu do regálu so zeleninou, aby som aspoň na chvíľu mala pocit, že dýcham zdravý a čerstvý vzduch. Okej, preháňam - ešte aj tá zelenina je striekaná všakovakou chémiou, aby sa dokázala pôsobiť zdravo, chutne a lákavo.

Nevadí, podstata je jasná. Neštudovala som celé roky preto, aby som sa potom vrátila späť na statok a čistila ovciam zadky od bobkov. Táto metropola západu, ktorá sa nikdy nedočká vlastného metra, sa stane mojím domovom. Nájdem si dobre platenú prácu, stretnem princa na bielom koni, porodím mu (maximálne) jedno dieťa a budeme žiť šťastne až do... Len tým chcem povedať, že otec sa môže aj na hlavu postaviť, no späť na salaš ma nedostane. Za svoj dvadsaťpäťročný život som videla toľko oviec (ale aj iných hospodárskych zverov) ako si žiadny priemerný Bratislavčan nedokáže ani len pred spánkom v mysli napočítať.

Keby som teraz vstala zo stoličky na zraze anonymných šialencov, vyhlásila by som: Som Hana a prírody mám plné zuby.

***

---- DIELO VYCHÁDZA KNIŽNE NA JESEŇ 2022 (zvyšné kapitoly boli preto stiahnuté) ----

Ahojte, drahé moje čitateľky ♥.

Od zverejnenia poslednej kapitoly Tajného života uplynulo len pár dní a už som tu s novým dielom ☺. Toto dielo je a bude pre mňa v mnohých ohľadoch srdcovkou... Tie, čo ma poznáte bližšie určite viete, že milujem turecké seriály 😉. Prečo spomínam práve tie? Pretože toto dielo sa bude niesť presne v rovnakom duchu 😉 (verím, že som vás neodradila - práve naopak ☺). 

Príbeh hlavnej hrdinky Hany bude plný romantiky a verím, že sa občas pobavíte aj pri jej vtipných hláškach a podarenom zmysle pre humor ☺. Hana bude opäť niesť mnoho z mojich vlastných povahových čŕt (veď do každej jednej svojej hlavnej hrdinky dám niečo zo seba ☺).

Tento prológ má byť úvodom k predstaveniu Haninho života a jej pôvodu a "postavenia". Hana je dievča z lazov ((ak niekto náhodou neviete čo tento pojem znamená, na lazoch žijem aj ja 😁. Lazy sú "roztrasené vidiecke osídlenia", teda vo voľnom preklade - sem-tam dom niekde uprostred ničoho 😅)). Hana však nikdy nepociťovala prílišnú lásku k prírode a otcovmu statku, preto sa rozhodla po štúdiu ostať žiť v Bratislave. Teraz si však akútne potrebuje nájsť prácu, keďže vysokoškolské časy razom pominuli a ona sa chce presadiť v meste, na pracovnej pozícii, ktorá jej bude aspoň čiastočne po chuti (nie ako život medzi kravami).

Čo ak si ju práca nájde sama? 😏 A čo ak spolu s novou pracovnou pozíciou objaví  aj čosi iné? 😉

Pripravte sa na cestu romantickou horskou dráhou, kde ale nebude vždy všetko úplne jednoduché.

Keďže dielo ešte iba píšem a nestíham sa mu venovať každodenne, zatiaľ by sme si dali ďalšiu kapitolu vždy v utorok a časom, keď už budem mať napísané viac, môžete prejsť ku obvyklému zverejňovaniu v utorok a piatok, čo vy na to? 😊

Teším sa na vaše názory a postrehy ♥. Majte krásny večer ♥.

- Mishell