Alpha Slafkovský, trinástky a milfky

Trinástka

Stretla som Slafkovského! 🤯

Možno sa čudujete ako a kde, a tak vám to poviem. Niektorí by povedali že je to ako z wattpadu a popravde ja si to myslím tiež. Všetko sa to udialo na námestí SNP v Bratislave keď hokejisti prišli s bronzovou medailou z hokeju. Keďže som vedela že tam bude stovky pošinutých fanúšičiek tak som sa rozhodla že prídem skôr aby som mohla mať najlepšie miesto hneď pri pódiu. Nechcela som nič riskovať tak som prišla o 9:00 ráno. Áno, zmeškala som školu ale aj tak by som nešla do školy lebo som mala ísť na stretnutie s našou prezidentkou Zuzanou Čaputovou, nakoniec som nešla , ale bola som si istá že pochopí moju situáciu a na mojom mieste by spravila to isté. Hodiny sa míňajú a stále nikoho, sú tu iba robotníci ktorí stávajú pódium na ktorom budú stáť naši hot sexy hokejisti. Je 15:00 a ľudia sa začínajú zbierať. Vidím aj tie crazy fanúšičky z slovenskými vlajkami a hlasivkami pripravenými na neznesiteľné hučanie. Medzi týmito dievčatami som sa cítila úplne divne. Cítila som sa úplne iná akokeby som nepatrila sem do prvej rady, akokeby som si nesazlúžila vidieť Slafkovskeho z najlepšieho možného miesta ktoré sa dalo vychytať. 16:30 odbije a hokejisti prichádzajú na javisko. Vyhlasujú mená "...Cehlárik,Hrivík,Nemec a nakoniec naša zlatá hviezda Juraj Slafkovský. "
Bola som v úplnom šoku. OMG😲. Nevedela som čo mám robiť, stála som ako mŕtvola ktorá stojí. Keď som sa spamätala začala som kričať "Slafkovský, Slafkovský, Slafkovský!!!"
Chudák mal asi pokazený sluch že ma nepočul ale ja som vytrvala a verila som že to môžem zmeniť. Zasa som začala hučať ako posadnutá. Keď sa na to takto späť pozerá asi ma posadol duch Slafkovských fanušičiek, myslím si že v tej chvíli by mi nepomohol ani vatikánsky exorcizmus. Vytrvalo som kričala ale on si ma stále nevšimol a tak som sa rozhodla že dám stare battle. Začala som naňho zízať ako na zjavenie. Stále nič. Už mi dochádzali nápady ale zrazu som si spomenula na moju najväčšiu výhodu oproti všetkým tu. Som hot a sexy(samozrejme nie tak ako slafkovský ale aspoň niečo mi Boh dal). Napočítala som do troch a začala som vyžarovať svoju krásu. Zasa nič. Chudáčik asi aj pokazený zrak mal keď si ma zasa nevšimol. Chvíľu som si myslela že ma ignoruje a chytila som paniku ale potom som si spomenula kto som a čo som tak som sa dala dohromady. Zapojila som svoje mozgové bunky a prišla som na to že ma určite ignoruje naschvál. Najprv som nechcela enemies to lovers trope skôr som chcela love at first sight ale aj toto je lepšie než nič.
Spievali sa pesničky, ľudia vykrikovali a ja som sa stále snažila nejako zviesť Slafkovského oči ku mne ale nič sa nedarilo. Celá akcia prešla a ja som bola mimoriadne sklamaná. Nič sa nestalo medzi nami. Ničomu som nechápala. Dala som si môj najlepší crop top z forever 21, najlepšie umelé mihalnice z aliexpressu a dokonca som si ešte dala spraviť aj nechty u tej tetky v podchode pri Grasalkovičovom paláci. Spravila som všetko čo som mohla a nič nebolo dosť. Musím po tejto skúsenosti uznať že muži sú reálne tie najodpornejšie stvorenia na svete, hot ale odporné. Idem si na zastávku Kapucínska keď zrazu na mňa pán vykríkne "Hej ty, divče, nemáš nejaké drobné?" Odpoviem v strachu :"Nie🙊"
"Ty naničhodnica jedna, za to že si takáto lakomá tak ti poviem že zomrieš presne o 5 dní.!!!"
Šokovaná😳 sa hodím na kolená a prosím toho pána :"Prosím vás nie, nemôžem zomrieť až po mojich 14??"
Pozrie sa na mňa:"A kedyže to máš tých 14?" Odpoviem stále na kolenách :"o 6 dní"
"Okej, okej tak ti dávam 6 dní ale nával všetko čo máš v kabelke!"
Tomu pánovi asi muselo šibať, lebo ja som mu predtým už povedala že nič nemám v peňaženke ale on ma nepočúval. Tak som teda vysypala moju kabelku. Na zem padla moja električenka, cheeseburger, kľúče od bytu a poster Slafkovského z časopisu Kamarát. Pán sa na mňa sklamane pozrel a prehovoril: " Boh ku mne zasa prehovoril a povedal že máš iba 5 dní." Nezvládla som to, začala som plakať 😿. Pozbierala som si veci a nastúpila som do električky s číslom 9. Sadla som si pri okno a premýšľala som nad tým že keby so mnou bol Jurko tak by sa nič z tohto nemuselo stať. Doma som si sklamane ľahla do postele a uvažovala o tom prečo sa Slafkovský musel tváriť že ma nevidí.