Páni Temnoty
Tenebris bol mŕtvy. Oslavy sa konali po celej Lothronií. Temný pán bol porazený! Oslavovali ľudí bojujúcich v záverečnej bitke ako hrdinov. A samozrejme najviac najväčšieho hrdinu zo všetkých: Eathegena Moriusa Nithenga Tratskeho, veľkého bieleho čarodejníka, vodcu rady, najmocnejšieho čarodejníka od smrti Merlina. V jednom storočí neporazil jedného, ale dvoch Temných pánov a vzal to s gráciou. Srdečne hovoril o svojich spojencoch a želal si teraz dlhý, pokojný život, keď sa vojna s temnou stranou mágie konečne skončila. Lenže on nebol hrdinom. On nezabil Temného pána. Nezabil ani jedného. Ten, kto skutočne zabil Tenebris, čím zachránil ľudí pred istou smrťou, bol človek, ktorého meno sa nemohlo vysloviť. Amadeus Novilius Clark, geniálny čarodejník, vyvolený osudom, zavrhnutý rodinou, bol vyhlásený za ďalšieho Temného pána v priebehu prvej hodiny po porážke Tenebris. Možno mal temnú mágiu, možno bol temný, ale nikdy nikomu neublížil! Až na Tenebris, ale len chránil svojich priateľov! Hodili ho do najšpinavejšej cely v Ringfarte. Počul preživších Darkinov, služobníkov Tenebris, kričať vo svojich celách. Kričali na neho, na tmu, ktorá sa okolo nich uzavrela. Vedeli ešte kto sú? Alebo si ich už vzalo šialenstvo? Amadeus nehovoril. Nemal im čo povedať, ale bol si istý, že ich krik ho privedie do šialenstva. Neexistoval spôsob, ako by ho tu niekto mohol držať bez súdu, ako to určite urobili Darkinom. Alebo mohli? Z toho, čo Amadeus videl, verejnosť uctievala Eathegena Tratskeho, akoby mu slnko vychádzalo zo zadku.
Nechápal, prečo tam je. Eathegen Tratský ho vždy podporoval, vždy stál za ním a pripravený zasiahnuť a pomôcť, keď potreboval pomoc. Teraz, ten istý muž vyhlásil Amadeusa za šialeného a zlého. Ukázal na neho a povedal, že je ďalším Temným pánom. Prečo by niečo také robil? Nebol šialený. Nebol zlý! Snažil sa len ochrániť ľudí, na ktorých mu záležalo. Zachránil všetkých! Tak prečo ho zradil? Bol taký krutý? Boli všetky milé slová klamstvo? Chcel si vziať slávu pre seba? Eathegen za to nemusel Amadeusa hodiť do väzenia. Dal by to mužovi a usadil by sa niekde ďaleko od ľudí. Nepotreboval slávu, nepotreboval bohatstvo. Jedine, čo kedy v živote chcel, bola láska, ale tú nikdy nemal. Nikdy nie naozaj. Ako malého sa ho rodičia zriekli. Narodil sa chorľavý a oni už mali jedno zdravé dieťa. Jeho dvojča Jennifer. Dali ho do nečarodejníckeho sirotinca. Nikto ho tam nechcel. Bol iný ako oni, báli sa ho. Vyrastal ako nechcené dieťa, ďaleko od sveta, v ktorom sa narodil, ďaleko od poznania, kto vlastne je. Jeho srdce sa stalo chladné, nechcel doň ho už nikoho pustiť. Vždy sa mu to vypomstilo. Nakoniec, nebolo všetko také zlé ako sa zdalo. Pamätá si na deň, keď do sirotinca prišla profesorka Mratrecká. Pamätal si, že skúmal spôsob, akým staršia žena kráčala. Mala upnutý postoj, čo jasne naznačovalo prísne a profesionálne vystupovanie. ,,Pán Clark, som rada, že vás spoznávam. Predpokladám, že ste dostali list z Ravenhilu?" spýtala sa profesorka Mratrecká. Pokojne hľadel na ženu a vnímal zmenu atmosféry s jej prítomnosťou. Zdalo sa, že ju obklopuje slabá žiara. Bola slabá a cítil sa trochu sklamaný. Myslel si, že čarodejníci a čarodejnice jej budú mať o niečo viac. Obyčajní ľudia mali žiaru slabú, myslel si, že ich bude žiarivá, že bude oslepovať! Vedel, že jeho mágia je silná, dokázal ju cítiť. Cítil ako mu brní pod kožou, ako čaká na jeho rozkaz, na každé želanie. „Áno, pani profesorka," zašepkal s úctou, keď ju ďalej skúmal. Zrazu sa niečo v jej polohe zmenilo. Všimol si jej stuhnutú chrbticu a jej temný výraz. Jej oči sa prižmúrili, vrásky na tvári zvýraznili, pery sa stenčili do úzkej čiary. Vždy si všimol zmenu postoja iných. Bola to nutnosť. Bez toho by neprežil tak dlho, ako prežil. Deti nenávideli niečo odlišné, nenávideli, keď bol niekto krajší, múdrejší ako sú ony. On bol všetko. Krajší, múdrejší, šikovnejší, iný. Nenávideli ho. ,,Som tu, aby som vám pomohla s nákupom, pán Clark," pokračovala tvrdým a prísnym hlasom, no oči sa snažili zjemniť. ,,Nakupovanie?" spýtal sa s nadšením. Predpokladal, že má namysli nákup školských pomôcok. Pri tej vyhliadke sa mu rozbúchalo srdce, pulz mu vyskočil, ale rýchlo vytriezvel. ,,Ale ja nemám žiadne peniaze, pani profesorka." ,,Škola vytvára účet pre študentov, ktorí si nemôžu finančne dovoliť zásoby, pán Clark." Ponúkla mu úsmev, ktorý neopätoval. Nechcel sa živiť na iných. Bol dokonale schopný sa o seba postarať. Robil to už roky! ,,Chceli by ste ma dnes sprevádzať?" spýtala sa a pery znova vytvorili známu čiaru. ,,To by ma veľmi potešilo, pani profesorka!" Prvýkrát po dlhom čase sa usmial na niekoho iného. Podľa výrazu Mratreckej Amadeus predpokladal, že potrebuje viac práce.
