Raz, v starých časoch, v malej tichej dedinke, boli malý tichý ľudia. Veľmi málo krát sa tam niečo stalo, napríklad že by niekto išiel okolo a obchodoval. Všetko sa tam zdalo milé. Dedinčania vítali turistov, pod jednou podmienkou. Nikdy nechoďťe do lesov!! Väčšina ľudí to napísala ako miestne upozornenie. Nikto tam nešiel až ,raz prišiel do dediny jeden charizmatický mladý muž, dedinčania boli prekvapený. Ignoroval upozornenia. Vstúpil na miesto, ktoré bolo zakázané.
Kováč, najstarší muž v dedine si jediný pamätal, čo sa stalo, keď niekto naposledy vstúpil do diabolských lesov. Povedal mladému mužovi, že vzbudí diabolskú silu, ktorá bola skorumpovaná, a ktorá by zkazila aj tú najmilšiu dušu, a premenila by ho oproti svojej vôli. Muž sa mu vysmial.
Potom odišiel do lesa. Nevracal sa už tri noci, počas ktorých kováč zapečatil svoje dvere zvnútra a povedal všetkým ľuďom v dedine, nech urobia to isté. Čas plynul. Dedinčania sa báli o mladého muža. Z časti zo strachu, a z časti o vlastné životy, pretože muž ignoroval upozornenia. Tretiu noc, muž prišiel. ale s ním aj diabol. Kováč zostal vnútri, zavretý a zabarikádovaný vo svojej chatke, a z hrôzou počuval, ako niečo vošlo do dediny a zabilo každého v nej. Potom prišlo búchanie na jeho dvere. Vedel že bude treba viac, ako dvoch mužov na to, aby tie dvere rozbili. Stále sa bál. Ale kým prišiel deň, a búchanie na jeho dvere prestalo, mladý muž ovládnutý veľkým zlom opustil dedinu. Tak ako hovoria povesti, keď prídete v noci do dediny a poriadne počúvate, možete počut: "Kde je kováč! Kde je kováč!!"
Preložené z angličtiny z hry Amnesia
