1.

40 4 4
                                    

Nie, nie, nie! Zas si to urobila! Zas si sa nechala napáliť! Kráčala som prázdnymi nočnými ulicami a v duchu si nadávala. Ďalšie rande zo zoznamky, nedá sa povedať, že bolo hrozné, nebolo žiadne! Ani sa neukázal. Online vyzeralo všetko dokonalo, bol milý, pozorný, rozumeli sme si a vždy sme sa mali o čom rozprávať a nakoniec sa ani neukáže. Celá frustrovaná som si to namierila do večierky neďaleko môjho bytu, ktorá je otvorená snáď nonstop.

„Dajte mi nejaké víno, prosím. Biele suché." Postaršia pani nadvihla obočie a pozrela sa na mňa spoza rámu jej dioptrických okuliarov. Skoro to vyzeralo akoby ma súdila, no čo je na tom dopriať si pohár vína po emocionálne vypätom večeri?

„Môže byť?" siahla po prvom víne a bez čakania na moju odpoveď ho rovno aj nablokovala.

„Áno, ďakujem," čo najrýchlejšie som ho zaplatila a ponáhľala sa domov.

Prezliekla som sa z krásnych čiernych šiat do starého vyťahaného trička a teplákov. Naliala si víno do pohára a ľahla si gauč. Iba zo zvedavosti som sa natiahla pre mobil a otvorila instagram, jedna neprečítaná správa. Od pána dokonalého, ktorý nemal ani toľko slušnosti ukázať sa na rande. Nebola dlhá, ani sa nesnažil to nejako vysvetliť, človek by čakal niečo ako „prepáč, pokazilo sa mi auto, do toho sa mi aj vybil mobil a nemal som sa ti ako ozvať". Nič také tam ale nestálo, bolo tam len „prepáč". Rozhodla som sa však nerozčuľovať, nechcela som aby vedel, že sa ma to dotklo, nenapísala som vôbec nič. Odpila som si z vína a začala scrollovať instagram, po chvíli ma to ale omrzelo, nebavilo ma pozerať na zamilované fotky všetkých mojich známych aj neznámych. Zatvorila som instagram a otvorila zoznamku, mala som tam znovu nejaké zhody, každý z nich údajne hľadal lásku, no ja som už prestala veriť v to, že to tam niekto myslí naozaj vážne. Išla som už veľakrát na rande zo zoznamky, väčšinou to skončilo katastroficky, a preto som sa rozhodla si svoj profil vymazať. Bol to krok, ktorý som myslela, že urobím, až keď si niekoho nájdem, no všetky tie zlé skúsenosti ma donútili to urobiť hneď. Odhodila som mobil na druhý koniec gauča a znovu si odpila z vína. Moja kamarátka Tamara by sa mi vysmiala, utápanie sa v pochmúrnych myšlienkach kvôli nepodarenému rande a popíjanie vína osamote doma jednoducho nebol jej štýl. Obliekla by sa do najviac sexy šiat, na pery by si naniesla výrazný červený rúž a vyrazila by do mesta, mňa by zobrala samozrejme so sebou. Robili sme to tak často, no ja som na rozdiel od nej vždy odišla domov sama. Toto zas nebol môj štýl, a tak som popíjala víno a snažila sa zahnať myšlienky na moju najlepšiu priateľku, s ktorou sa momentálne nemôžem vybrať do baru, pretože sa odsťahovala na druhú stranu zemegule. Stále som jej tak trochu neodpustila, že ma tu nechala samú, aj keď viem, že jej odchod veľmi pomohol v naštartovaní svojej kariéry, môžem byť trochu sebecká, no nie?

„Poď so mnou!" rozhodila rukami, keď mi oznámila tú, pre ňu, radostnú správu. Prešla pohovorom a prijali ju na miesto, o ktorom snívala snáď odjakživa.

„Prosím ťa, čo by som tam asi tak robila?"

„Ja neviem. Žila. Čo ťa drží tu?" Mala pravdu, nič ma v mojom rodnom meste nedržalo, mala som už len ju a pár známych, s ktorými som sa ale nestretávala viackrát než dvakrát za rok.

Dnes by som sa už možno rozhodla inak, ale už na to asi bolo neskoro alebo nie? Znova som si odpila z pohára v nádeji, že tak zaženiem spomienky na moju dávnu najlepšiu priateľku, ktorá vnášala do môjho života aspoň trochu svetla a vždy mi dodávala nádej, že bude dobre.

***

Nasledujúce ráno som sa zobudila s miernou bolesťou hlavy úplne dolámaná na gauči. Jediná výhoda bola, že bol víkend a ja som nemusela ísť do práce. Presunula som sa do postele, vzala so sebou notebook a začala si prechádzať maily, ktoré som si ešte nestihla prečítať. Nebolo tam nič zaujímavé, reklamy som zmazala a svoju pozornosť som presunula na sociálnu sieť menom Instagram. Do pozadia som si pustila môj obľúbený playlist a začala som si prezerať fotky mojich známych. Ako prvé na mňa vyskočili fotky mojej priateľky Tamary. Bola na nich so svojim priateľom Mikom, ktorého som osobne ešte nestretla, a to mi vnuklo jeden nápad.

Ahoj, Tam! Leto sa blíži a ja nemám žiadne plány, čo keby som ťa prišla navštíviť?

Odoslala som bez dlhšieho premýšľania a rýchlo zatvorila instagram akoby som sa bála jej odpovede, ale svoju najlepšiu priateľku by neodmietla, či? Odpoveď na seba však nenechala dlho čakať a aj keď som instagram na počítači vypla, upozornil ma na ňu mobil. Správa však neobsahovala žiaden text, iba link na stránku, kde sa dajú kúpiť letenky. Presne toto bola Tamara, a preto som ju tak zbožňovala. Zareagovala som jej na to srdiečkom a začala premýšľať, na kedy si tie letenky zakúpim.

Spriaznené dušeWhere stories live. Discover now