Girl in the box [Jednodielovka]

∞

V kartónovej krabici v zašitej uličke leží dievča.

Netreba ju ľutovať.

Je to vlastne celkom pekná krabica, zatiaľ čo vaše domy sú plné nesplnených snov, nedá sa tadiaľ kráčať bez potknutia o malého hojdacieo koníka, ktorého Ježiško nikdy nepriniesol.

Ona také veci nepotrebuje, do ticha jej hrá zvonkohra zo zapaľovačov, zatiaľ čo vám v ušiach znejú len lži a reportér na šiestom kanáli (čo je vlastne to isté).

Raz za čas jej do uličky hodia opilci fľašu a putujú ďalej.

Kedysi boli ľuďmi, no ostali z nich len prázdne poštové schránky.

Žiadne pohľadnice od blízkych im nechodia.

Dievča im vždy chcelo poslať aspoň cvaknuté autobusové lístky, aby neboli tak prázdni.

Často jej v uličke nechávajú črepy z fliaš a ona ich sadí.

Vie, že z nich nič nevyrastie.

Nie sú to kvety.

No aj tak dúfa, že sa raz premenia na sklenené ruže, ktoré bude predávať na trhu za rohom.

Tieň krabice od chladničky sa predlžuje.

Nikdy ste nezažili polnočnú ulicu?

Je to časť dňa, kedy všetko na svete stíchne aspoň na minútu.

Na chvíľu vypadne prúd, nočné autobusy zastanú a šoféri sa so zatajeným dychom započúvajú do ticha.

Vtedy dievča v krabici zaspí, v objatí mesiaca.

Akoby to bola náruč matky, ktorú nikdy necítila.

Po minúte sa všetko zas rozbehne.

Vietor rozozvučí zvonkohru zo zapaľovačov, autá trúbia na nevinné pouličné lampy a v byte na prízemí sa ozve šum nevypnutého televízora.

A sklenené kvety v črepníku pomaly rastú, živené mesačným svitom a nádejou malého dievčatka.