Príliš Málo

Začiatok konca(?)

Najprv by som sa mala predstaviť, moje meno je Ell, alebo skôr prezývka, mám 15. Chodím na strednú školu, tento rok som prváčka, milujem knihy a som tak trochu introvert. Nemám veľa kamarátov, teda ak môžem ľudí okolo seba nazvať vôbec kamarátmi.

~Jedno ráno~

,,Vstávaj Ell!" zakričala na mňa mama z kuchyne.
,,Veď už idem.." odvetila som, mrzutým tónom..

Obliekla som si jednu zo svojich najoblúbenejších košiel, čierne nohavice. Umyla som sa, učesala a namalovala. Nakoniec som venovala ešte posledný pohlad zrkadlu, obula som sa, obliekla si bundu a vyrazila s nechuťou pomaly do školy. Do uší som si dala sluchadka, ako každé ráno a ponorila sa do hĺbky svojich myšlienok..

~V škole~

"Tá úzkosť pri vstupe do školy." pomyslela som si.

"Najbližších 7 hodín opäť strávim s bandou ľudí, ktorých by som najradšej všetkých postrielala, jupíí." opäť som sa zamyslela, na začiatku hodiny matematiky.. "ako ja len milujem pondelky a svoju super školu.."

Celý deň som ako tak prežila, s hlavou položenou na lavici a s ukrutným nezáujmom o svoje okolie. Keď zazvonilo na konci poslednej hodiny, pocítila som v sebe neskutočnú úlavu.. Škoda len, že ma čakajú ešte dalšie štyri dni v tejto cvokárni, teda aspoň pred víkendom..

A asi nejak takto vyzerá každý jeden môj deň, nezáživný, nudný život plný, každodenného stereotypu.