Unexpected

Prológ

"Horanová! Do riaditeľne!" zakričala na mňa moja dejepisárka. No do riti. Prúser, už zase. Opäť začala po mne zjapať a tak som sa radšej pobrala do tej spomínanej riaditeľne...

Mimochodom keď si vravíte aké mám čudné priezvisko tak máte pravdu. Je HROZNÉ. Na každom kroku počúvam primitívne otázky ako "Omg ty si rodina s Niallom Horanom?" "Čo s ním máš spoločné?" alebo niečo také ako "Daj od neho ruky preč, on je môj!" Ako ľudia pochopte to, ja s ním NIČ nemám a keď mám pravdu povedať tak nič s ním mať ani nechcem. Len je únavne každému dookola vysvetľovať že sme iba menovci. No dobre to je všetko k môjmu priezvisku...

...
Stojím pred dverami do riaditeľne. Nádych, výdych a už som klopala...
Ozvalo sa tlmené "ďalej" a ja som vstúpila. "Sadni si" ukázal na stoličku oproti jeho stolu. "Taakže Vicky" začal rozprávať svoj monológ a usadil sa pohodlnejšie do jeho koženného kresla. "Dievča, si tu čoraz častejšie, neviem či trucuješ alebo čo ale musíš si vstúpiť do svedomia. Viem že tvoj život nieje nejako extra ružový ale musíš sa cez to preniesť, takýmto správaním nič nevyriešiš..." Po hrozných dvadsiatich minútach strávených v riaditeľni som mohla konečne opustiť moju školu. No než sa dostaneme k tomu čo sa udialo ďalej, najskôr vám vyrozprávam môj komplikovaný život....

----------------------------------
Baby hlásim sa vám s novým príbehom. Dúfam že bude mať aspoň taký úspech ako aj ten predošlý o M&M. Každý jeden vote a koment ma naozaj potešia.
Love you all ❤