Prvých niekoľko rokov sa Chlapcovi Vianoce páčili. Mal ich rád, rovnako ako každé malé dieťa. Pretože deti nemajú toľko starostí.
Celé prázdniny šantil s vrstovníkmi v mäkkom snehu, sánkovali sa, stavali spolu bunkre, zákopy pre guľovačku a veselých snehuliakov s hrncami na hlavách. Bláznili sa, až kým ich premočených a premrznutých nezavolali matky domov. Tam ich prezliekli do suchého, teplého oblečenia a s pohárom horúceho kakaa usadili pred televíziu, v ktorej od rána do večera bežali rozprávky.
Vianoce boli o radosti a nedočkavosti. Každé ráno z Adventného kalendára vybral jednu čokoládu a netrpezlivo počítal, koľko ich ešte zostáva do toho veľkého dňa. Večer, kým išiel spať, pýtal sa mamy, koľko krát ho ešte uloží, kým príde Ježiško.
No a keď ten deň nastal, kapor zmizol z vane, z hrncov v kuchyni sa od rána parilo a domom rozvoniavali medovníky, bol Chlapec najšťastnejší. S otcom ozdobili stromček, s mamou pripravili stôl. Potom sa šiel poumývať a slušne obliecť. Celé telo ho bolelo od nedočkavosti.
Tak si Chlapec pamätal svoje posledné Vianoce. Vedy sa z nich naozaj, úprimne tešil.
Bol ešte dieťa.
Každé dieťa raz vyrastie.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Chlapec, ktorý nenávidel Vianoce ✓
Kısa HikayeZvláštna atmosféra sviatkov, ktoré sa tvária ako tie najšťastnejšie a najpokojnejšie v roku, je pozlátko. Len žiarivý obal salónky, ktorý ukrýva vašu najmenej obľúbenú príchuť. Priznajte si, že každý z vás si aspoň raz za celé Vianoce zahundre popo...
