Rozchod zničil všetko, v čo Ema ešte pred pár týždňami verila. Jej sny a nádeje na lepšie zajtrajšky úplne zmizli, keď sa o Chrisovi dozvedela temné tajomstvo. Túžila si prečistiť hlavu a prísť na nové myšlienky, preto súhlasila, že pôjde s kolegami...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Poznámka: Knihu Placebo On a Placebo Ja si môžete zakúpiť ako knihu alebo eBook na stránke: http://bit.ly/BajaDolceMartinus .
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dni sa mi zlievali, realita s nočnými morami tiež. Každodenná rutina ma skoro priviedla do šialenstva. Ešteže som mala moje dievčatá. Inak by som sa asi naozaj zbláznila. Už len kvôli nim som dokázala ráno vstať a prežívať. Do práce som od toho večera šla iba raz. S výpoveďou.
S takou nervozitou som naposledy vošla do Pierce and co. len pred pár mesiacmi na pracovný pohovor. Teraz sa mi to zdalo tak dávno.
Vo firme bolo plno ľudí a ja som sa obzerala ako zmyslov zbavená. Čo ak ho niekde stretnem? Schovávala som sa za hlúčikom účtovníkov, ktorí postávali pri výťahu. Zvažovala som aj schody, ale vyjsť v opätkoch na jedenáste poschodie mi neprišlo ako dobrý nápad. Nie po dňoch hladovania a prudkých depresií. Sotva som si mala čo obliecť, aj tieto puzdrové šaty na mne nepekne odstávali. Bolo mi to jedno. Kašlala som na svoj zovňajšok. Potrebovala som len doriešiť túto vec a potom začať niekde inde a od začiatku. Na ten som bola zvyknutá. Stále a dookola.
Millerova pracovňa sa nachádzala na samotnom konci otvoreného priestranstva s kójami, v ktorých sa pracovalo ostošesť. Na recepcii stál, ako obvykle, môj obľúbenec Lenny, s tým najväčším úsmevom v celej firme. Keď ma však zbadal, jeho dobrú náladu vystriedal šok.
„Ahoj, Lenny," pozdravila som sa ticho a pokúsila sa o úsmev. Možno sa mi podarilo vystrúhať akúsi grimasu, no kolegu to nepresvedčilo a stále na mňa civel ako na niečo veľmi zvláštne.
„Ema! Panebože, si v poriadku? Aká si bledá. Počul som, že si bola chorá," habkal prekvapene.
„Ešte nie som úplne vo forme," priznala som. Diagnóza zlomené srdce sa vraj lieči pekelne dlho a liek ešte nevynašli...
„Mala si ešte ostať doma," vravel ustarane.
„Aj ostanem. Prišla som za Millerom. Je u seba?" spýtala som sa ho unavene.
„Pred chvíľou šiel do kuchynky."
„Dobre, vďaka." Znovu pokus o úsmev. Vybrala som sa teda tým smerom. Niektorí pracujúci ku mne zvedavo dvíhali pohľady a zdravili ma. Nič sa tu nezmenilo. Stále tie isté tváre robili stále tie isté stereotypné činnosti. Okolo mňa prešiel Brown s Foxovou v dobrej nálade. Keď ma zbadali, pozdravili ma, a až potom si uvedomili, že som to ja, a v polceste sa za mnou zvedavo otočili. Ja som však vzpriamene kráčala s papierom, ktorý ma pálil v rukách, aby som odtiaľ mohla raz a navždy vypadnúť a zabudnúť.
