Vrana, ktorá kradla čapice

Neoznačená časť 1

Trajakamaráti vyšli z obchodného centra. Jeden mal okuliare s krátkymistrapatými vlasmi. Na líci mal materské znamienko. Druhý boltrošku pevnejší. Tiež mal okuliare, no dlhé učesané vlasy. Tentretí bol skoro holohlavý a tiež mal okuliare, no v ten deň siich zabudol. Na hlave mal červenú šiltovku s bielym lemovaním.Krásna fontána na mačacom chodníku striekala vodu vysoko do neba.Vyzerala ako vytesaná z mramoru. Vedľa bol v chod do metra a okolochodili ľudia. Prešli okolo nej a vošli do parku ohraničenéhoplotom. Vyzeralo to tam ako na savane spojenú s lúkou. Vyschnutážltá tráva s občasnou zelenou. Všade okolo boli stromy. Ako takkamaráti šli, tak si jeden všimol, že mu zmizla čiapka a tričko.Keďže bol hanblivý, zakryl si hrudník rukami. Cítil sa strašnenepríjemne. Prišli k malému vodopádu. Vedľa neho stál chlapec vich veku a čistil si bicykel. Mal blond vlasy a bol vyššejpostavy. Prišli k nemu a prihovorili sa mu „Ahoj, prosím ťanemáš tuto kamošovi požičať čapicu a nejaké tričko?"spýtal sa jeden, ktorý nosil okuliare. Pri rozprávaní bolo jehomaterské znamienko na líci až moc výrazné. Chlapec si vyzliekolbielo-zelenú kockovanú košeľu. Pod ňou mal zelené tričko.Košeľu podal kamarátovi, ktorý si ju následne obliekol. Na hlavemal modrú šiltovku, no dal mu tú, čo mal na sedadle na bicykli.Podal mu ju a prezrel si ju. Bola červená s maskáčom vo vnútri.Tak zaujímavá šiltovka, takú nikdy predtým nevidel. Dal sičapicu na hlavu a posadili sa. „Ďakujem za oblečenie!"povedal. Chlapec sa pousmial a hovorí „To je dobre, mám tútomodrú.". „Nabudúce, keď prídeme do Bratislavy, tak ťa budemehľadať a vrátim ti ju." oznámil. „Vieš, čo? Daj mi tvoječíslo!" povedal kamarát s okuliarmi a vytiahol mobil. Tiež ajtretí kamarát vytiahol mobil a začali si diktovať telefónnečísla. Prvý kamarát obrátil zrak a všimol si divnú čiapku nastrome v jeho výške očí. Prišiel k nej a vzal ju. Dala sanafúknuť, fakt zvláštne. Prišiel ku kamarátom a ukazuje ju im.„Kde si ju našiel?" spýtal sa zvedavo druhý kamarát. „Tam."povedal a ukázal na stromy. No pohľad, ktorý sa im naskytol, bolneuveriteľný. Tie stromy, ich listy boli akoby sa cez sitkopozerali. Boli také priesvitné. A to, čo ich zarazilo najviac,boli stovky čiapok medzi nimi. Na jednom strome ich mohlo byť aj30. Veď pred chvíľou, tam nič nebolo, akoby to ani neexistovalo,kde sa to tam vzalo. Zaliala ich panika a nechápavosť. Boli tamčiapky rôzneho druhu, šiltovky, širáky, klobúky, čapice dozimy, baranice, všetky možné druhy čapíc. „Ako sa tamdostali?" spýtal sa chlapec s bicyklom. Nikto mu však nestiholodpovedať. Prerušilo ich krákanie vrany. Krá, krá, zaznelo.Otočili sa ku zvuku. Na konári stála vrana. Nebola čisto čierna,mala také trochu svetlejšie perie spolu s tým tmavým. Vranavzlietla a začala krúžiť nad chlapcami. Krásny slnečný deňbez jediného obláčika, sa zmenil. Sivé mraky sa zoskupovali kbúrke. „Chyťte ju!" zvolal prvý kamarát. Všetci niečopopadli a začali ju naháňať. V parku v pár sekundách narástolďalší plot, ktorý oddelil stromy od chlapcov. Na území parku saobjavili dve biele budovy, postavené ešte za komunistov. Nákupnécentrum nahradili bytovky, presne také isté ako v Šuranoch naMDŽ-tke pri škôlke, tak to tam aj vyzeralo, ako v škôlke. Vranavyletela von z areálu a pristála do trávy vysokej asi 14 cm.Kamarát vybehol von a všimol si, že sa vrana skrýva medzičiernymi vrabcami. Rozbehol sa k nej. Vrana vyletela a lietalacelkom nízko. Kamarát a chlapec s bicyklom vzali niečo ako bielelaná a začali nimi točiť ako kovboji s lasom. Snažili sa trafiťvranu. Po pár neúspešných pokusoch sa to prvému kamarátovipodarilo. Trafil vranu, ktorá sa v zápätí rozplynula. Všetkyčiapky zo stromov vyleteli do vzduchu a leteli do rôznych smerov.Všetky zmizli a oblaky tiež.