Spím ako dieťa, po pár pohároch vína. Snívam, dalo by sa povedať, že žijem v noci. Lenže Karin nie. Síce sa jej snívajú sny, ale nepremýšľa nad nimi. Ja otvorím oči a pozerám sa na steny, niekedy ich ani neotvorím, aby sa ma nepýtala otázky, na ktoré keby som neodpovedal, nálada by sa rýchlo zhoršila. Tak pozerám do mojich zatvorených oči a predstavujem si pokračovania mojich snov, v bdelosti.
