StepBrother

1

Zobudila som sa ráno na otrasný zvuk. Otvorila som oči a skoro mi ich spálila žiara lúčov cez medzeru v závese. V hlave mi dunelo akoby som tam organizovala párty. Ach nie, včera som bola v bare a dosť som to prehnala. Som rada, že som sa dostala domov. Vstala som z postele a prehodila som cez seba tenký župan. Vybrala som sa von z izby dole schodmi smerom do kuchyne. Vošla som dnu a tam ma prekvapila mama. 

,,Ahoj mami." pozdravila som sa jej a pobozkala ju na líce. ,,Ahoj zlatíčko, na stôl som ti položila tabletku s vodou. Videla som, že si prišla nad ránom." povedala mi a ukázala na stôl. Darovala som jej úsmev a poďakovala som jej. Prešla som ku chladničke a otvorila som ju. 

,,Zober si iba niečo malé. O hodinu k nám prídu hostia." prehovorila, keď som si z nej išla vziať šalát. Namiesto neho som si vzala len jogurt a sadla si k stolu. 

,,Akí hostia? O nikom si mi nehovorila." povedala som a vložila si do úst lyžičku jogurtu. Zamyslene som sa na ňu pozrela. 

,,Predstavím ti môjho priateľa, teda asi niečo viac." prestala dávať mäso na plech a otočila sa ku mne. Mne skoro zabehlo. 

,,Čo? Veď o nikom si mi nepovedala? Ako dlho?" dojedla som jogurt a vyhodila som kelímok. Prešla som k umývadlu a umyla som lyžičku. Otočila som sa k mame a ona odpovedala.

,,Približne rok." povedala a so strachom sa na mňa pozrela. Ja som sa usmiala a objala som ju. 

,,Ak si s ním šťastná, tak je to v poriadku." dala som jej bozk na líce, ,,idem sa teda ja pripraviť, tak sa vidíme o hodinu." mama prikývla a odišla som. Išla som hore po schodoch do mojej izby. Rozhodla som sa ísť do vane uvoľniť telo po včerajšku a trocha zrelaxovať. Vošla som do vane plnej teplej vody s malinovou penou. Cítila som úžasne. Po tomto napätom týždni všetkých obchodov a vyjednávania som už potrebovala odpočinok. Po pol hodine som vyšla von a začala som si sušiť vlasy. 

Vošla som do izby a prešla som ku skrini. Vo chvíli keď som ju otvorila sa domom rozozvučal zvonček. Neriešila som to, aj tak stále meškám. Zo skrine som si vzala čierne nohavice, ktoré boli na stehnách a na kolenách potrhané. Do nich som si zastrčila bielu blúzku na ramienka s čipkou na hornom leme. Na ústa som si naniesla tmavočervený rúž a zvýraznila si oči špirálou. To my stačilo. Vlasy som si stiahla do vysokého copu a na nohy som si dala čierne sandále na podpätku. Poslednýkrát som sa obzrela v zrkadle a bola som nad mieru spokojná. Mobil som si zastrčila do zadného vrecka nohavíc a vyšla som z izby. Zavrela som dvere a kráčala dolu po schodoch. Pípol mi mobil tak som ho vytiahla a zastavila sa. 

Reya písala do skupiny, že sú na mieste a idú na to. Mali sme dnes akciu a keďže ma mama touto návštevou zaskočila nemohla som tam ísť. Nechala som to ako vždy na mojich troch dievčatách a ja som ostala tu. Jeden hajzel nám nechcel dať zaplatiť a tak sme si našli jedného človeka, podľa ktorého sme ho vysledovali. Dnes sme mali u neho v sklade spraviť raziu a vziať si čo je naše. Odpísala som jej a pokračovala som dole. Prišla som do kuchyne a pri stole sedel muž. Nahodila som svoj najkrajší úsmev a pristúpila bližšie. 

,,Dobrý deň," pozdravila som sa, nastavila som ruku a on sa postavil. ,,Ahoj, môžeme si predsa tykať nie? Ja som Kayle." usmial sa a vtiahol ma do objatia, čo som nečakala. Objatie som mu vrátila späť a prehovorila som: ,,Ja som Ava, ale to už isto viete." 

Prešla som k stolu a sadla si na moje zvyčajné miesto. Všimla som si, že sme traja a prestreté je pre štyroch. 

,,Čakáme ešte niekoho?" opýtala som sa a zvedavo som sa pozrela na mamu. 

,,Áno, na môjho syna. Musel si ešte niečo vyriešiť tak bude meškať." prehovoril namiesto mami Kayle. Prikývla som a pustili sme sa do jedla. Atmosféra bola príjemná a dosť som sa toho o Kayleovi dozvedela. Zistila som, že sa k nám chcú nasťahovať. Je pravda, že dom máme obrovský a žijeme v ňom len my dve, ale často tu chodia dievčatá. Nakoniec som na to prikývla. Dosť som bola zvedavá na jeho syna, ale stále sa neukazoval. Kde dopekla je? Vo vrecku som cítila ako mi zavibroval mobil. Potom znova a znova. Išla som ho vytiahnuť, ale prerušila ma Kayleova otázka. 

,,Vezmeš si ma?" s neutrálnou tvárou som sa na nich pozerala a ani som nezastihla kedy si stihol kľaknúť na koleno. Kayle žiadal moju mamu o ruku. Mama sa zdala byť neskutočne šťastná. S otázkou v očiach sa na mňa pozrela a ja som prikývla. So slzami v očiach prikývla, nasadila si prsteň a objala ho. Postavila som sa zablahoželala im. Vytiahla som z vrecka mobil a tam som mala tri správy. Tentokrát to bola Tori. 

T: SOS

T: Všetko sa to dosralo.

T: Musíš prísť! 

Hneď som sa prepla do moodu akcia. 

,,Prepáčte, ale píšu mi z práce, musím ísť niečo vybaviť, lebo celý deň som mala voľno. Ešte raz sa ospravedlňujem. Gratulujem." pobozkala som mamu na líce, obaja prikývli a ja som odišla. Cestou som si s chodby vzala čiernu koženku a kľúče od auta. Dlhou chodbou som prešla do garáže, kde som si sadla do čierneho Mercedesu a namierila som si to ku skladu. 

Prišla som ku skladu, kde mali auto dievčatá. Zastavila som a pri zrkadle som si zotrela rúž. Vzala som si bundu, dala som do nej mobil a vystúpila som. Prešla som ku kufru auta a otvorila ho. Otvorila som priestor kde má byť rezerva, ale ja tam mám zbrane. Obliekla som si koženku a za opasok som si založila dve zbrane. Zapla som ju a do vrecka som si dala dva zásobníky. Do ruky som si vzala ešte jednu a nabila som ju. Zavrela som kufor a vydala sa smerom ku skladu. Keď som otvorila dvere, bolo počuť streľbu. Priblížila som sa k miestnosti odkiaľ vychádzala a zrazu všetko prestalo a stíchlo. Nebolo počuť nič.