Princova nevesta (dokončené)

Princezná?

Nedokázala som princovej matke povedať, za akých okolností som prišla do paláca.

Bola tak milá a láskavá, hovorila so mnou, akoby som bola pre ňu dôležitá.

Chcela som tu urobiť, ale jej úprimná radosť ma dojala natoľko, že som skrátka nedokázala hovoriť o mojej bezútešnej situácii. Aspoň nie teraz počas nášho prvého stretnutia.

Stále som ešte mohla dúfať, že sa všetko vyrieši podľa možnosti bezbolestne.

Nechcela som tejto žene spôsobiť trápenie, cítila som sa s ňou dobre, a obávala som sa aj toho, ako veľmi by sa zrejme vo vzťahu ku mne zmenila, keby vedela, ako som sa pôvodne k jeho synovi zachovala.

Preto som ju aspoň nateraz nechala vtom, že sa skutočne stanem jej nevestou, aj keď viem, že to nebolo správne.

Cítila som sa kvôli tomu takmer až previnilo, keď mi Ece na jej pokyn priniesla dary od kráľovnej. Krásne červené šaty a náušnice, ktoré vyzerali takmer ako historická pamiatka. Boli tak jemné a prekrásne.

No musela som myslieť na to, že nič z toho v skutočnosti nepatrí mne.

Nemôžem tu predsa ostať a už vôbec nie kvôli darom, ktoré by som v žiadnom prípade nemala pridať.

„Páčia sa ti, dcérka?"

„Sú krásne, ale neviem či to môžem prijať."

Nechcela som si vziať niečo, na čo nemám právo.

„Samozrejme, že môžeš. Si nevestou môjho syna a čoskoro sa staneš našou princeznou."

Stať sa skutočnou princeznou Zeme nikoho pre mňa bolo ako vstúpiť do rozprávkového príbehu, dokonale vzdialeného od môjho bežného života.

Kráľovná však tomu, že je mi to súdené očividne chcela uveriť.

„Vaša výsosť nemyslím si, že si zaslúžim vašu láskavosť," opäť som sa pokúsila pozbierať odvahu a povedať jej pravdu. No zastavila ma myšlienka na jej syna a na jeho prípadný hnev.

Kráľovná sa dotkla mojich rúk, vzala ich do svojich a ja som cítila takmer až posvätnú spriaznenosť medzi nami. Z jej strany som nebola ničím ohrozená ani spútaná.

„Nevieš si ani len predstaviť čo pre mňa a našu rodinu znamená tvoj príchod. Ben ti zrejme nič nepovedal, no časom pochopíš, čo tvoja prítomnosť znamená pre kráľovskú rodinu."

„Ben?" zopakovala som to meno zmätene. Začínala som si myslieť, že si ma napokon s niekým pomýlila. „Prepáčte, ale to meno mi nič nehovorí, výsosť. Zrejme došlo k nejakému omylu."

„Ani to ti môj syn zrejme nepovedal. Ty však máš právo to vedieť. Celé meno môjho syna je Princ Ben Harun Ibn Anwar. V posledných rokoch však svoje prvé meno vynecháva a hovorí si len princ Harun. Nikdy som si na to nezvykla a pre mňa zrejme vždy ostane Benom."

To, že sa vzdal časti svojho mena ma z nejakého pre mňa neznámeho dôvodu znepokojilo.

Narážky, ktoré som doteraz počula boli zrejme súčasťou nejakého rodinného tajomstva, ktoré som vôbec netúžila spoznať.

Boli tak odlišní od toho čo som poznala. A aj napriek kráľovninej láskavosti som sa obávala toho, čo by sa mohlo stať, keby som sa priveľmi zaplietla do ich súkromných záležitostí.

***

Potom ako som sa prezliekla do tých červených šiat a nasadila som si aj náušnice, som bola pozvaná aj na kráľovský obed. Lisa mi vlasy čiastočne zaplietla, čo vytvorilo zaujímavý efekt, akejsi korunky, lebo niečoho podobného.

Nedovolila som slúžkam, aby mi pomáhali s prezliekaním, to mi pripadalo veľmi zvláštne a nechcela som si vôbec zvyknúť na niečo podobné.

Len úpravu vlasov som ponechala na Lise, keď už o to tak veľmi stála.

Kým moje vlasy zapletala snažila som sa nájsť odvahu na to, aby som našla medzi členmi kráľovskej rodiny aspoň jedného spojenca, ktorý mi snáď pomôže dostať sa z tejto situácie. Ece a Hazal som zatiaľ dovolila odísť, čo bol zrejme jediný spôsob ako zabrániť tomu, aby ostali so mnou.

Veľmi som dúfala, že aspoň niekto bude proti tomu, aby som sa stala princeznou a ochotne mi podá pomocnú ruku.

„Je to veľmi pekné Lisa, ďakujem ti."

„Nemusíte mi ďakovať, pani moja."

Mladú slúžku však očividne potešilo to, že som pochválila jej schopnosti.

Potom ako dokončila moje vlasy a ja som si obula topánky, ktoré som si vybrala ku kráľovniným šatám, do mojej izby vstúpil princ Harun.

Lisa sa okamžite uklonila a potom ako sa uistila, že princ od nej nebude nič potrebovať, opustila moju izbu.