Isabella

9. kapitola

   Už mi je lepšie. Aspoň o trochu. Dostala som sa cez to. Už to nebudem riešiť. Koniec. Gabriel a jeho kamaráti sú minulosť. Musím to hodiť za hlavu.
  Oblieka som sa a išla som do kúpeľne. Je sobota a približne o piatej určite bude Gabriel a jeho kamaráti v nákupnom centre a ja im ukážem, že si zo včerajšieho večera nič nerobím.
   Išla som autom, zaparkovala som takmer pri vchode. Neušlo mi, že asi o dve miesta ďalej je auto Gabrielového kamaráta Huga. Netrvalo dlho, kým som ich uvidela. Počula som pár slov ako kurva, no s úsmevom som prešla okolo nič a nevenovala som im pozornosť. Sadla som si za stôl zmrzlinárne a objednala som si zmrzlinový pohár. Zrmzlináreň bola plná, takže ma ani neprekvapilo, keď si pri mňa niekto prisadol. No prekvapilo ma, keď ten niekto bol Oliver.
   ,, Ahoj," usmial sa na mňa očarujúcim úsmevom, normále som bola rada, že sedím.
  ,, Ahoj, Oliver," začervenala som sa.
  ,, Ospravedlnujem sa za brata, je to kretén."
  ,, To je v poriadku..."
  ,, Nie, nie je!" Vybuchol a ospravedlňujúco sa na mňa pozrel.
   ,, Prepáč," povedal a ja som si musela v hlave stále opakovať: má frajerku, má frajerku.
   Rozprávali sme sa ešte asi pol hodinu, keď mi navrhol, aby sme sa išli prejsť. Súhlasila som, išli sme mojím autom. Navigoval ma na jedno miesto, ktoré som podľa neho nevidela a bude sa mi páčiť. Hlúposť, pomyslela som si, veď tu žijem od jakživa, určite som to videla, no nepovedala som nič. O to viac ma prekvapilo, keď som to miesto videla po prvýkrát. Išli sme kúsok cez les a potom tam z ničoho nič bola maličká lúka, naozaj malá. Tráva tam bola sviežo zelená a zdobili ju malé a pestré kvety. Sadli sme si do stredu tej nádhery a Oliver ma objal. A potom ma pobozkal. Odtiahla som sa. Všimol si to.
  ,, Myslel som si, že...." Nestihol dopovedať.
  ,, Máš frajerku, však?"
  ,,Nie, nemám," bránil sa.
  ,, Ale vtedy som ťa videla s..."
  ,, To bola sesternica," povedal a ja som sa hanbila. Veľmi hanbila, chcela som sa prepadnúť pod zem.
  ,, Aha, prepáč," bola som červená, no on bol pokojný. Znova sa pritisol k mojim perám. Začali sme sa bozkávať.
   Zotmelo sa, vyšli hviezdy. Obloha bola nádherná. Bola mi trochu zima, no nechcela som to priznať, nechcela som prísť o jedinú chvíľu s ním. Bolo mi krásne.
   Bohužiaľ, museli sme sa rozlúčiť. Olivera som zaviezla domov, pretože do nákupného centra ho zaviezol Hugo.      
   ,, Chceš ísť ďalej?" Spýtal sa ma. Zaváhala som.
  ,, Hugo ešte nie je doma," povedal.
  ,, Zostaň na noc," zašepkal mi do ucha. Neodolala som. Napísala som mamine, že na noc zostávam u kamarátky, aj keď som nechcela klamať. No teraz som uznala za vhodné jej nepovedať úplnú pravdu, mala by obavy. Odpísala, že v pohode ale nech som zajtra do piatej doma. To dokážem splniť.
   Išli sme na poschodie, ukázal mi jeho izbu. Bola obrovská. Sadli sme si na posteľ a znova sme sa pozkávali. Ruky mi zaboril do vlasov, ľahli sme si. Dal si dole tričko, ja som urobila to isté. Podprsenka skončila na zemi. Naše nohavice tiež. Rukou som mu siahla do rozkroku. Zavzdychal, zrýchlil sa mi tep. Od niekadiaľ vyčaroval kondóm, nestihla som si to všimnúť.
   ,, Isabell,"
   Toto ma nabudilo. Ruku som mu dala do vlasov. Pokračovali sme. S ním to bolo iné ako s kýmkoľvek iným. Nedalo sa to opísať.

   Ráno som sa zobudila vedľa neho. Bol rozkošný keď spal. Zachichotala som sa a vstala som. Rýchlo som si obliekla tričko, veď čo ako by niekto vstúpil do izby?! V jeho izbe boli dve dvere. Jedny boli od chodby, nuž tie druhé budú asi do kúpeľne.
  Omyl. To, čo sa tam nachádzalo, mi takmer vyrazilo dych. Mal tam ateliér s mnohými obrazmi. Boli úžasné. Niektoré boli abstraktné, niektoré realistické. Väčšina bola maľovaná tmavými farbami, no niektoré boli svetlé. Pomaly a postupne som si ich začala všetky obzerať, chcela som si všimnúť čo najviac detailov. Ťahy vyzerali byť isté, rozvážne. Obrazov tam mal velmi veľa, na stene nebol takmer centimeter voľný a ešte mal veľa obrazov iba opretých o stenu.
  ,, Dobré ráno," pozdravil ma rozospatý hlas Olivera.
  ,, Dobré ráno, dúfam, že ti nevadí, že som sem len tak vtrhla. Myslela som, že to je kúpeľňa,"
  Zasmial sa.
  ,, Je to v poriadku, no ak stále hľadáš kúpeľňu, poď a ukážem ti ju,"