one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 18

A znovu pridávam a to preto lebo zajtra nejdem do školy ale k doktorke sa vypísať, takže cez víkend určite pridám aspoň jeden diel. Mimochodom, podľa mojich výpočtov touto kapitolou presiahneme 1k votes, čo je neskutočné. Tým vám chcem veľmi poďakovať, že vám moja tvroba páči a že zanechávate vaše dokonalé komentáre, ktoré ma mnohokrát rozosmejú. :D užite si to.

Plus ko poďakovanie som dnes dala trochu viac Larryho :3 Milujem vás a v ďalšej časti bude rozhovor Liama a Louisa, máte sa načo tešiť :D

Nakoniec Louis zostal aj na večeru.

Hoc sa Liam netváril nadšene a každú sekundu hádzal po modrookom mužovi vražedný pohľad, nepovedal nič, pretože vidieť konečne úprimný úsmev na tvárach jeho syna bolo to, čo chcel mesiac a pol.

A Harry naozaj žiaril. Rozdával úsmevy ako slávny ľudia na červenom koberci, každého obletoval s otázkami či im nemá ešte nabrať alebo či ešte niečo nepotrebujú. V niektorých chvíľach vyzeral ako čašník. Táto predstava vyčarila úsmev na tvárach ostatných.

Čo chvíľa to jeden úsmev venovaný hocikomu pri stole ale najčastejšie svojmu chlapcovi. Pomaly sa viacej usmieval ako jedol, pretože už všetci mali zjedené len Harry mal na tanieri väčšiu polovicu kvôli zasnenému pohľadu, ktorý venoval Louisovi.

Emily, spočiatku nerozhodná, sa skvelo zabávala a neustále sa chichotala ako malé dievča. Bolo pre ňu rozkošné sledovať tých dvoch ako si vymieňajú zamilované pohľady a hľadajú sebe menšiu škárku, aby sa mohli dotknúť.

„Bolo to úžasné, mami. A keďže si tak skvelo uvarila ja umyjem riad a pomôže mi Louis, okey?“ Harry ani nečakal na odpoveď a zo stoličky vyletel rýchlosťou blesku siahnuc po ruke aj svojho chlapca.

A to ho ešte ráno bolel zadok, pripomenul si modrooký muž a s úsmevom utieral taniere, ktoré mu Harry podával.

„A hotovo! Sme to šikovná dvojka,“  zasmial sa zelenooký chlapec na svojom vlastnom vtipe a zadkom sa oprel o linku naťahujúc sa po Louisov pás.

„Máš pravdu,“ šepol brunet a zľahka sa dotkol chlapcovho líca. Pod jeho dotykom sa mladší začervenal a myšlienkami utiekol až k včerajšej noci. K jeho prvému milovaniu.

„Chcem ťa,“ uniklo mu spolu so stonom, keď sa dostal až k myšlienke ako do neho prvýkrát prirazil Louis.

„Máš ma,“ zasmial sa brunet. Vedel na čo jeho malé kuriatko myslí, popravde myslel na to aj on, ale jeho aspoň neovládali tak silné hormóny, aj keď čo si budeme hovoriť. Ak by Liam a Emily neboli doma, už dávno by neboli v kuchyni ale v Harryho izbe plne pripravený na ich spoločnú druhú noc.

„Myslel som to inak,“ zamračil sa Harry, keď si uvedomil, že sa mu jeho chlapec smeje.

„Ach, kuriatko ja viem ako si to myslel, ale nezabúdaj, že máš doma rodičov, a tí by asi neboli radi, ak by sme teraz odišli spolu do izby. No, Liam by ma určite pretrhol ako hada a Emily by sa s radosťou pridala,“ zažartoval starší muž, aj keď to až tak humorne nebolo.

Vlastne od príchodu sa s Liamom ešte nerozprával. Celý čas bol pri Harrym, a na rozhovor, ktorý isto bude musieť absolvovať, sa netešil. Ako poznal Liama nezaobíde sa to bez vyhrážok a možno aj násilia.

„Mohli by sme ísť k tebe,“ navrhol mladší stále sa nevzdávajúc. V hlave mal len blažený výraz po jeho vyvrcholení a nechcel ho dostať z hlavy. Už len kvôli tej predstave bol tvrdý.

„Harry, máš ma rád?“ spýtal sa vážne Louis a Harry zvážnel.

„Čo to je za otázku? Milujem ťa,“ motýliky v bruchu znovu začali tancovať svoj tanec, keď zelenooký vypustil tieto slová z úst. Bolo to kúzelné počúvať tie slová a vedieť, že sú venované len a len jemu.

„Lebo nie je žiadna šanca, aby si teraz šiel ku mne. Nezabúdaj, že Liam iba čaká na nejakú našu chybu a obesí ma niekde uprostred lesa.“

Harry by aj namietal, mal hormónmi pobláznenú hlavu, ale musel uznať, že Louis ma pravdu.

„Ale ja nechcem, aby si šiel dnes preč,“ sykol Harry a v snahe o nenápadne presvedčenie si pritiahol jeho hlavu bližšie, aby ho mohol konečne pobozkať.  Louis sa nebránil, vlastne ani nemal prečo. To čo robil teraz s Harrym chcel robiť až dokonca života. Opatrne objavovať všetky zákutia Harryho úst a tela, vryť si do pamäti jeho nádherné stony aké včera počul prvýkrát, nikdy nezabudnúť na jeho výraz, keď sa urobil. To bolo jediné po čom túžil. Vidieť svojho Harryho šťastného.

„Hmmm,“ hlas pri ich hlavách spôsobil, že sa od seba odtrhli rýchlosťou blesku a zahanbene sklopili pohľady k zemi.

Liamovi nebezpečne tepala žila na čele a v očiach mal podobný lesk aký majú vrahovia. Teraz vyzeral ako nejaké postavička z hororu, ktorá o chvíľu niekoho zabije a pri tom s bude smiať ako šialená.

Louisovi pri tej predstave nabehli zimomriavky a radšej ustúpil troch ďalej pričom sa skryl za Harryho. Mal za to, že a svojho syna nezaútočí.

„Môžete si to nechať na inokedy? Na vaše hormónmi pobláznené mysle sme vám včera prenechali dom, myslím, že to bolo až-až,“ oboch prekvapila jemná pobavenosť v jeho hlase. Teraz Harry aj Louis rozmýšľali či sa Liam nezranil niekde na hlave alebo či neužíva nejaké tabletky.

„Šľahol si si niečo?“ z úst Louis táto poznámka vyletela plynule bez možnosti porozmýšľania.

„Veľmi vtipné. Harry? Môžem ti ukradnúť tvojho Louisa? Chcem sa len porozprávať. Prisahám, že mu nezasadím pravý hák,“ dušoval sa Liam, keď videl ako sa Harry zatváril. Naozaj nemal v úmysle s niekým sa pobiť. A už vôbec nie s Louisom.

Harryho zahrialo pri srdci ako jeho otec oslovil Louisa, Harryho chlapec, myslel, že sa samým šťastím roztečie.

„Idem sa obliecť a potom vyrážame Louis, zatiaľ sa rozlúčte,“ aj keď to Liam chcel povedať agresívnym hlasom nemohol sa ubrániť úsmevu, keď si všimol ich vzájomné a hlavne nechápavé pohľady.

„Nech ťa veľmi nebije po hlave. Nechcem mať hlúpeho priateľa,“ počul ako posledné, keď odchádzal z kuchyne. Musel sa držať, aby nevybuchol smiechom.

„Bojím sa,“ priznal Louis, hneď ako sa Liam stratil niekde hore. Nemal strach z jeho pästí či nadávok, ale bál sa zas toho, že niečo pokazí a Liam m znovu zakáže sa stretávať s Harrym.

„Neboj sa. Len buď okúzľujúci ako vždy,“ prívetivo sa usmial mladší chlapec a jemne pobozkal toho strachopuda. Na jeho mieste by však asi zdrhol, lebo stretávka s Liamom nemusí byť vždy len príjemná.

„A hlavne sa mi čoskoro vráť, lebo mi chýbaš už teraz,“ Louis sa pri jeho poznámke znovu rozosmial. Ich objatie bolo dlhé. Ani jeden sa nechcel pustiť tela ktoré zvieral. Donútil ich však prichádzajúci Liam.

„Tak ideme, bro,“ Harry sa len rozosmial, keď uvidel bojazlivé oči venované jemu a tiché slová z jeho úst. Pomôž mi.