Černokňažníčka ✓

Kone

Usmiala som sa. Profesor dal pokyn aby sme si všetci sadli na zem. Bola som nervózna rovnako ako keď som sa prvý krát stretla s koňmi.

Zrazu som však pri svojom uchu začula známy hlas. ,,To bude v pohode. Hlavne zostaň pokojná a sama sebou."

Pozrela som sa do ľava, kde asi o pätnásť metrov sedel Rayen. Vďaka jeho schopnostiam nás nemusel počuť nikto iný. Otočila som sa a zrazu predo mnou stála hlava psa.

Automaticky som sa zľakla, no hneď ako zavrčal som sa hodila do kľudu. Pozerala som do jeho očí až kým som nevidela jeho rozširujúce sa zreničky.

Vstala som z postele. Vedľa mňa ležal polonahý Brandon. Usmiala som sa a pobozkala ho na chrbát. Prešla som k zrkadlu a videla svoju oholenú hlavu. Chcela som si nechať narásť vlasy, no nešlo to. Pozrela som sa pred seba a zrazu tam stál Brand.

Usmiala som sa. ,,Vystrašil si ma!"

Usmial sa a pobozkal ma. ,,Nevedel som, že černokňažníci sa boja."

Neveriacky som pokrútila hlavou. Znovu som prešla rukou nad svojou hlavou a chcela si vyčarovať vlasy, no nešlo to. ,,Nevieš, prečo sa to nedá?"

,,Zlato, ale ty si sa vzdala svojej moci."

,,Ako?!"

,,No vzdala si sa, aby si mohla zostať na svetle."

,,Čo?!" Obišla som ho a šla preč z izby. Šla som do riaditeľne, no namiesto riaditeľa tam sedel môj otec. ,,Oci, čo sa to deje?"

,,To, že si spreneverila svoje poslanie?! To, že si zapredala svoju krajinu?! Alebo to, že si ma neskutočne sklamala?! Thiana, bola si vytvorená len za jediným účelom a to poviesť krajinu k lepším zajtrajškom. Ty si však neschopná! Myslíš len na seba a všetci ostatní sú pre teba len vzduch!"

Cúvala som preč a jeho tvár sa vzdaľovala. Zrazu sa mi pred nosom zavreli dvere. Po lícach mi tiekli slzy. Bežala som do knižnice a schodmi vyšla na strechu. Sedel tam. Blond vlasy mu ovievali tvár a ja som si sadla k nemu. ,,Čo sa to deje? Čo som to spravila?"

,,Rozhodla si sa. Presne tak ako si sa rozhodla so mnou. Poslala si ma preč lusknutím prstu, tak ako ostatních."

,,Prosím, to nehovor."

,,Lenže, ak ti to nepoviem ja, tak nikto." Chytil mi rukou tvár a pozrel sa mi priamo do očí. ,,Miloval som ťa. Chápeš to? Miloval som ťa presne takú akou si. Miloval som tvoju oholenú hlavu a všetky tvoje tetovania. Miloval som ťa presne takú aká si, no ty si chcela vždy niečo viac. Chcela si mať všetko, no teraz už nemáš nič. Chcela si mať všetko pod kontrolou, no teraz už nemáš ani seba. Si hnusná, tak ťa teraz vidím! Len chodiace monštrum, ktoré nosí smrť. Protiví sa mi pohľad na tvoju tvár. Konečne vidím aká v skutočnosti si. Si navonok ohavná, presne rovnako ako vo vnútri. Tak do toho, zabi ma, viem, že po tom túžiš." Mojím telom koloval ten známy pocit. ,,Počula si?! Zabi ma a pýš sa spomienkou na moju vraždu, na tvojom tele!"

Pozrela som sa opäť do jeho očí a videla nenávisť. Hnev, ktorý mu zaplavoval telo ako mne pocit chuti na krv.

Zaborila som prsty do jeho vlasov a pozrela sa mu do očí. Vnímala som jeho pulzujúcu krčnú tepnu a v ušiach počula tlkot jeho srdca. Po lícach mi tiekli slzy. ,,Lenže ja nemôžem zabiť niekoho koho milujem." Jeho oči sa zmenili na čierne, tie psie. Sedela som na zemi a pozerala do očí Klermisa.

Po chvíli odišiel a ja som zostala sama. Pozrela som sa vôkol a zistila, že nikto ešte nedokončil svoju úlohu. Profesor bol taktiež nedohľadne. Zrazu som počula šum z druhej strany radu. Ďalší Klermis odišiel a ja som zistila, že Ray sa už vyslobodil. Zadychčaný sa oprel o svoje pokrčené nohy.

Premiestnila som sa k nemu. ,,Si v pohode?" Pozrel na mňa so strachom a obavami.

,,Hej, už hej."

Usmial sa na mňa, no strach z jeho očí bol asi rovnaký ako v tých mojich.

,,Čo sa ti zdalo?" Spýtal sa.

,,Nechcem o tom hovoriť. Je to proste preč."

Prikývol a ja som videla, že je vlastne rád. Pomaly sme sa spamätali všetci. Potom sme odišli späť do školy a ja som si ľahla do postele. Po chvíli oddychu som šla do sprchy. Pustila som na seba studenú vodu a vlasy si nechala zrásť späť do hlavy. Prezliekla som sa a ľahla si do postele. Myslela som na Tomasa. Moje nutkanie ísť za ním bolo oveľa silnejšie ako nutkanie ísť spať. Zo skrine som si vzala čierne voľné šaty po kolená a nechala aj nárasť vlasy len po plecia. Obliekla som si svoj čierny dlhý plášť a odišla som z izby. Zamkla som ju na dva krát a šla preč z budovy. Prešla som lesom a pred mojimi očami stála postava otočená mi chrbtom hladiaca koňa po jeho hlave.

,,Nevedela som, že si tu."

Ray sa otočil ku mne. ,,Nečakal som, že tu budeš tiež."

Z boku do mňa strčil Tomas a ja som si s úsmevom dala dolu kapucňu. Pohladkala som ho a poškrabala ho v jeho dlhej hrive. On s nadšením a pôžitkom zaeržal.

,,Má ťa fakt rád." Poznamenal Ray.

Vysadla som na neho. ,,Ideš tiež?"

,,Kam?"

,,To necháme na nich." Usmiala som sa a hlavou kývla na jeho koňa.

,,Myslíš, že to nebude Brandovi vadiť?"

,,Rovnako ako Jennifer."

Usmial sa. ,,Nie som si istý či je to dobrý nápad."

Zvráštila som obočie. ,,My sme mali niekedy dobré nápady?"

Rozosmial sa a vysadol na koňa. Spolu sme šli pomaly niekam preč.

,,Skús toto." Riekol Ray a otočil sa na chrbte svojho zvieraťa. Oprel si o neho svoj chrbát a pozeral na nebo. Zopakovala som to a pozerala spolu s ním.

,,Tvoja mama je celkom fajn." Povedal.

,,To naozaj? Opustila svoju krajinu."

,,Tá moja bola vydatá, keď sa s otcom spoznali."

Usmiala som sa. ,,Môj otec mal frajerku, ktorú zabila mama, aby sa mohla dostať k nemu."

Usmial sa. ,,Môj otec jej zaplatil aby si ho vzala."

,,Môj otec jej ďakoval, že ju zabila."
Rozosmiali sme sa.

,,Mňa tá moja raz zabudla v lese, keď som mal tri." Priznal.

,,Tej mojej som vypadla z veže a dolu ma zachytil Vermon."

,,Takže vlastne on je hrdina? Všetci si mysleli, že je darebák."

Usmiala som sa. Zrazu som počula žblnkot vody. Obaja sme si prudko sadli a videli ako sa mu a naše kone pomaly ale isto potápame.