Doboška

25. Kapitola

L I A N A

Mala pocit, že ju roztrhne od zlosti. Stále nemohla uveriť tomu, že jej Maxim len tak oznámil, že sa vyspal s tou odpornou Fábryovou. Liana ju začala neznášať ešte viac ako doteraz. A vôbec nerozumela jeho reakcii. Bola by zvedavá, akoby sa to páčilo jemu, keby bývala sama v miestnosti s človekom, s ktorým predtým spala. Určite by neskákal radosťou.

Tak veľmi dúfala, že sa za ňou rozbehne a upokojí ju. Ale nestalo sa tak.

Liana bola naozaj zúfalá. Celú cestu domov v autobuse potichu plakala. Hnevalo ju to. Odporná Fábryová ho videla nahého. Dotýkal sa jej, bozkával ju a tie ďalšie veci. Liane z toho bol tak neskutočne zle, že mala pocit, že sa povracia. Áno, vedela, že mal iné ženy, že ich mal veľa, ale ani jedna nemala doteraz skutočnú tvár. Fábryová ju ale mala. Jej najmenej obľúbená osoba vo vesmíre, ak nerátala svoju letnú známosť.

Maxim sa jej neozval s ospravedlnením ani večer. Preplakala niekoľko hodín v horúcej vani plnej peny. Preklínala ho, preklínala Fábryovú a aj samú seba. Keby sa to nespýtala, možno by sa to nikdy ani nedozvedela a aspoň by nebola ako na tŕňoch z predstáv, čo robia tí dvaja v kabinete.

Nasledujúce dni ju to doslova mučilo. Vyhýbala sa Maximovi, lebo bola urazená. A on to nijak neriešil. Iba raz ju odchytil na chodbe a chcel sa rozprávať, ale Liana ho odbila, že nemá čas a musí sa pripravovať na maturity.

To bolo jediné, kedy sa snažila na neho nemyslieť, hoci akademický týždeň bol pre ňu doslova peklo. Nevidela Maxima, jej fantázia pracovala na plných obrátkach, za čo mala chuť samú seba vyfliaskať.

Snažila sa veľmi sústrediť na učenie, pretože chcela dobre zmaturovať, aby sa dostala na vysokú školu.

„Niečo ťa trápi?" spýtala sa jej mama tesne po tom, ako ju vyskúšala z literatúry.

„Vlastne áno," povedala Liana a odpratala vypracované maturitné otázky zo svojej postele, aby ich mohla nahradiť tými z podnikovej ekonomiky a angličtiny.

„A čo?"

„Nie som si istá," šepla a vyhľadala mamin pohľad, „vieš, ako som chcela ísť na to editorstvo?"

„Áno?"

„Nie som si istá," zopakovala Liana. Už niekoľko týždňov nad tým uvažovala. Doteraz si myslela, že je to jej jasný cieľ, ale teraz začínala uvažovať nad iným. Veľmi veľa ľudí jej povedalo, že by z nej bola dobrá učiteľka. Dokonca aj Maxim. Áno, istým spôsobom to bolo úplne logické. Jej rodičia boli učitelia, vyrástla v tomto prostredí a bolo jej to vlastné.

„A čo by si chcela robiť?" vyzvedala od nej mama.

Liana si všimla, ako jej oči zažiarili, pretože dúfala v odpoveď, ktorú jej nakoniec aj potvrdila: „Asi chcem učiť."

„To je skvelé," riekla a pohladila ju po líci, „ale daj tomu ešte čas. Uvidíš, na ktorú školu ťa vezmú, aj keď myslím, že na obe. Rozhodneš sa po maturitách. Dobre si to ale premysli. Obe školy majú isto svoje pre i proti. Viem, že sa rozhodneš správne a srdcom."

„Vďaka, mami, zatiaľ to nikomu nehovor, dobre?"

„Ani otcovi?" prekvapene nadvihla obočie.

„Zatiaľ nie," požiadala ju Liana.

Mama na ňu sprisahanecky žmurkla. Usmiala sa. Liana si nepamätala, či s ňou niekedy mala spoločné tajomstvo pred otcom. S otcom ich mávala ako malá často pre mamou. Avšak teraz nechcela robiť urýchlené závery. Koniec koncov mama mala pravdu, ešte má čas rozhodnúť sa, čo chce naozaj robiť.