Prečo si pekné ženy berú škaredých mužov

           Sedela som na pohovke v obývačke a tvárila sa, aká som nadšená všetkým, čo sa okolo mňa deje. Môj brat vyženil okrem mnohých nesporných benefitov i pomerne rozvetvenú rodinu. Ak si ju porovnám s tou našou, ktorú som tvorila ja, Dano a otec, s tou z nevestinej strany... asi ako keď porovnáte Vatikán s Ruskom.

          Dnes nehrozila žiadna pohroma. Zišli sme sa u Dana aby sme ochkali nad novým prírastkom do rodiny. Neter bola rozkošné bábätko, ale počúvať stále dookola historky z jej života, ktorý trval presne dva týždne bolo vyčerpávajúcejšie ako som si pôvodne myslela. Okrem toho, že svoju mamu potrápila pomerne dlhým príchodom na svet, bola v pohode. Jedla a spala, spala a jedla. Občas sa vyprázdnila, usmiala a zopakovala celý proces od začiatku. Vlastne, bola celý Dano! Teraz sa z neho stal zodpovedný otec rodiny, ale pred takými dvomi rokmi robil na osemdesiat percent to isté i on. Pila som už druhú kávu, lebo som nechcela uraziť Danovu svokru a ani jeho novú babičku. Obe mi priniesli s odstupom pol hodiny šálku s čiernym nápojom. Viac menej mi ju nanútili s takým tým úsmevom, ktorý medzi riadkami hovoril, že ak odmietnem, urieknu ma na najbližšom čarodejníckom sabate.

       Na konferenčnom stolíku bol položený magazín pre matky a tak som sa mohla tváriť zúčastnene a popri tom si v ňom listovať. Predstierala som hlboký záujem o témy, z ktorých mi polovica nič nehovorila. Keby moje biologické hodiny tikali, práve by zastali v panike z toho, aká som absolútne nesúca stať sa matkou. Vzhľadom na to, že nemám s kým dieťa počať, môžem úvahy o rodičovstve zasunúť do priečinku s názvom „ ďaleká, takmer nedosiahnuteľná budúcnosť". Zrazu som natrafila na rozhovor s mojím obľúbeným hercom. Propagoval nový film a hovoril obvyklé reči o pokore a šťastí. Na fotografii mal len tesné nohaviciach a tričko, ktoré viac odhaľovalo ako zakrývalo. Neviem, či to je fotka vhodná do publikácie pre novopečené matky, ale mňa potešila. Civela som na ňu niekoľko sekúnd, keď sa vedľa mňa zvalil Marek, osoba, ktorú mám nazývať švagrom. Pozdravila som so strojeným úsmevom a vrátila sa späť k čítaniu. Od svadby našich súrodencov sme sa nevideli a nemala som poňatia akú konverzačnú tému nahodiť. Mlčanie a ignorácia sa mi zdali ako dobrá voľba. V izbe zrazu nastal šum. Dieťa vykonalo to čo malo a bolo potrebné ho uviesť do stavu pred úkonom, čiže vymeniť plienku. Švagriná, jej matka, babka a dve tety sa valili hore schodmi ako vedecký tím, poverený preskúmaním vzorky novoobjaveného prvku. Nemala som najmenšiu chuť zúčastniť sa danej expedície. Ponorila som sa hlbšie do sedačky, medzi veľké vankúše a dúfala v neviditeľnosť.

       Počas nesledujúcich pár sekúnd som spozorovala ako sa Marek ošíva. Uprene pozeral do zeme, na svoje nové tenisky. Občas sa nahol smerom ku mne, akoby chcel začať rozhovor, len stále nevedel ako. Nemienila som mu to nijako uľahčovať. Hlavne nie potom, ako mi pri našom poslednom stretnutí napľul do výstrihu. Okrem seba nepoznám nikoho, komu by sa niečo podobné stalo. Stáli sme na kraji tanečného parketu. On sa z ničoho nič otočil a jeho sliny skončili v mojom dekolte. Bolo to nechutné? Áno. Dokážem sa na tom po čase zabaviť? Nie. Snažil sa ospravedlniť a vysvetliť , že mu iba zabehlo, no jeho výlučky sa kĺzali dolu mojou pokožkou do hriešne drahej podprsenky. Nevedela som, či ho mám zabiť, alebo len rýchlo odpochodovať niekam do ústrania a odstrániť čo sa dalo. Od toho dňa sme sa už nestretli. Možno by som mala ten časopis držať vyššie, aby som zas neschytala. Nakoniec to nevydržal, prisadol si o niečo bližšie a prakticky anektoval môj osobný priestor, už aj tak dosť narušený jeho prítomnosťou. Poklopkal po obálke časopisu. Oprela som ho o seba, aby som mala štít. Pre každý prípad.

„ Čítaš?"

„ Nie. Formulujem úplne nové zákony fyziky."

Na znak súhlasu pokýval hlavou a odpil si z piva. Asi si ho priniesol so sebou, lebo bol jediný, čo pil alkohol. Všimol si ako ho sledujem a ponúkol ma. Fakt neznášam dve veci. Bozkávanie sa s mužmi, ktorí fajčia a chuť piva. Pozrela som sa na neho s pohľadom zahŕňajúcim moje celkové znechutenie nad jeho existenciou. Prekvapivo pochopil, že nemám záujem. Položil fľašu na stolík a ešte viac sa ku mne pritisol. Bože, ak teraz na mňa dýchne, umriem.