DOTYK VRAHA /sk/✔️

𝘈𝘯𝘥𝘳𝘢 𝘥𝘦𝘭𝘦𝘯

𝙃𝘼𝙇𝙎𝙏

Útle nízke dievča idem vtlačiť na miesto spolujazdca a ako otváram dvere striedam si pohľad s Medveďom, ktorý na mňa prísne zazerá a dáva najavo, aby som to nezbabral. Sadám za volant a štartujem čierny Range Rover s nepriehľadnými oknami. Všetko ide podľa plánu a mám v úmysle splniť do bodky všetko, čo mi Elias prikázal.

Nerob to, Halst.

Ozve sa znova, až mnou trhne. Pozriem pred seba do tmy a za svetla vysokých lámp vidím chudú ženskú postavu. Pozerá na mňa svojimi gaštanovými očami a prosebne spína ruky. Je to Heidi. Svetlé vlasy jej siahajú pod plecia a dlhé voľné šaty jej vejú vo vánku. Srdce mi vynechá úder, keď sa jej oči zavŕtajú až pod moju pokožku.

Nesmieš to urobiť. Nie si monštrum.

Počujem ju stále v hlave a nech sa snažím hlas akokoľvek eliminovať nejde to. Stojí pár metrov predo mnou a pozoruje ma, niekoľkokrát sa prichytím ako mám nutkanie vyliezť von a utekať za ňou. Zovrieť ju v náručí, cítiť jej vôňu a znova ju pobozkať.

Musím to urobiť, Heidi, iba tak nájdem pokoj.

Mýliš sa. Zatratíš sa. Smrťou tej nevinnej dievčiny si nezískaš miesto po mojom boku. Zmizneš tak, ako mizne lístie pred zimou. Nič po tebe neostane, ani len tvoja duša.

Chýbaš mi.

Aj ty mne, preto mysli na to, čo musíš skutočne urobiť, Halst. Min älskade (elskede) man*.

Oči ma bolestivo pália od sĺz derúcich sa von. Takto mi hovorievala iba ona, vždy mi takto povedala, keď ma chcela presvedčiť. Vždy sa jej to aj podarilo. A to vždy platí aj teraz, hoci na dobu neurčitú. Akonáhle jej duch mizne z tmavých ulíc, dievča vedľa mňa ma slovne núti vrátiť sa späť.

,,Poďme už, kým sa vrátia!" nalieha, jej strach mi naháňa husiu kožu. Pozriem smerom k nej, krásna mladá tvár, ktorá by sa mala smiať a prežívať naozajstný mladistvý život niekde vonku s kamarátmi, je zabalená v smútku, neistote a strachu.

,,Máš pravdu. Musíme zmiznúť." Dupnem na plyn, zotriem nepatrné slzy a vyrážam s ňou naprieč ulicou.

Hlava mi predhadzuje tie isté slová dookola, akoby chcela, nech nezabudnem na svoj sľub. V mojom vnútri sa bijú dve odlišné strany - pomsta a nádej. Neviem, ktorú poslúchnuť, faktom však ostáva, že život by mi vyhasol v oboch prípadoch. Či už rukou môjho bastarda šéfa alebo mojou vlastnou.

,,Kam to ideme?" prehovorí znova. Jemnosť, s akou na mňa rozpráva, sa ovíja okolo hrdze na mojej pošpinenej duši, a ako prípravok špeciálne upravený na tento typ nečistoty ju ničí.

Ešte pred pár minútami som bol plne rozhodnutý skončiť to, ale ako mám ublížiť tejto nevinnej žene? Žene, ktorá len robila správnu vec?

Dobre ma počúvaj, Halst, neposer to, inak prídeš o krk. Je ti to jasné?

Istota, s akou som do tohto celého šiel, sa vyparila v sekunde, ako sa miesto úlisného potkana predo mnou zjavila nežná kvetinka. To dievča nič netušilo, stále žije v tom, že som jej ochranca. Že jej neublížim. Keby len vedela, že presne to je mojou úlohou, ktorú chcem splniť, ale neviem, či to dokážem. Chvenie zo straty vlastného života, ktorou by som nezískal miesto po Heidinom boku, je pre mňa oveľa bolestivejšie ako fakt, že sa chystám zradiť a zraniť niečo také čisté.

Kiežby aj vo mne bola toľká odvaha a spravodlivosť postaviť sa osudu za cenu vlastného života. Nikdy by som nemusel vykonávať takéto špinavosti a už teraz mi hrozilo doživotie za všetko, čo som v mene Eliasa robil.