3. Kapitola Celý môj svet

41 5 5
                                    

Kráčala som tichou nocou. V blonďavých vlasoch sa mi zachytávali vločky. Keď som prechádzala pod lampou a zahliadla som svoje vlasy, bola som uchvátená. Nikdy by som nepovedala, že budem takáto nádherná. Teda..., aspoň ja som mala pocit, že som nádherná.

Prišla som k malej chatke. Na pohľad vyzerala veľmi ošarpane, no keď som vošla dnu, zostala som príjemne prekvapená. Barborka tam už čakala.

„Ahoj miláčik," pozdravila ma a pobozkala ma na líce.

„Ahoj Barbie," tiež som ju pobozkala na líce.

„Tak načo som vlastne prišla?" spýtala som sa a sadla som na stoličku.

„Vieš Natalie...," začala, „ja ti musím niečo povedať."

„Povedz," pobádala som ju. Barborka mi prišla veľmi nervózna, akoby sa niečo stalo.

„Vieš prečo som nikdy dlho nevydržala zo žiadnym chlapom?" spýtala sa a ja som pokrútila hlavou.

„Je to preto, že...," nadýchla sa, „ja..., som...," pokrútila hlavou. „Neviem ako ti to mám povedať," hlesla.

„Skús si zavrieť oči," poradila som.

„Čože?"

„Skús si zavrieť oči a tak mi to povedať," zopakovala som.

„Vieš čo, ja ti to radšej ukážem. Pomôžeš mi?" Bez zaváhania som prikývla.

„Postav sa sem," dirigovala ma.

Prešla som do stredu miestnosti a zostala som stáť.

„Zatvor oči," šepla mi do ucha, a tak som spravila o čo ma žiadala.

Barborka ma jednou rukou chytila za pás a druhú mi položila na chrbát. Okamžite mi bolo jasné, čo chce spraviť.

„Veríš mi?" spýtala sa. Bez premýšľania som prikývla. „Áno!" vyhlásila som pevne.

„To je dobre," povedala Barborka spokojne. „A máš ma rada?"

„Áno," odpovedala som znova.

„To je ešte lepšie. Pretože ja ťa ľúbim," povedala tesne pred tým, ako ma pobozkala na pery. Jej bozk bol jemný, nežný. Po chvíľke sa chcela odtiahnuť, no ja som jej to nedovolila. Pritiahla som si ju bližšie k sebe a bozk som jej opätovala.

Snáď by sme sa bozkávali aj celú noc, no obom nám dochádzal kyslík, a tak sme sa od seba odtrhli.

„Vieš zlatko," oslovila som ju nežne, „aj ja som ti už dlhšie chcela povedať že ťa ľúbim a že som na ženy. Teda predpokladám že aj ty si." Barborka prikývla. Nežne som sa na ňu usmiala a vzala som ju za ruku.

„Zostaneme tu, alebo pôjdeme ku mne?" spýtala som sa. Už nikdy som nechcela byť bez nej.

„Zostaňme tu," poprosila Barborka. Nič by som jej nemohla odoprieť a tak som len prikývla.

„Už budeš len moja," šepla som jej. „Už nikdy nechcem byť bez teba!"

„Ani ja, láska," pobavene mi odvetila a znovu ma začala bozkávať.

V tú chvíľu som bola dokonalo šťastná. V tú čarovnú chvíľu som mala pri sebe celý svet.

Celý môj svet...!

***

Pozn. autorky:

Ahojte. :)

Máme tu novú kapitolu a tentokrát aj s nezvyčajným vzťahom.

Prajem všetkým vám, ktorí ste už zadaní, aby vám ten vzťah vydržal. No a nám, ktorí ešte nikoho nemáme prajem, aby sme si našli tých pravých partnerov/partnerky.
♥️

Maeve Stormrive
🌹🥀🍀🌟✨✨

Trinásť ľalií✔️Where stories live. Discover now