Elizabeth Caddel (Peter Parker FF)

Kapitola 4.

Je další deň. Prídem celkom na čas. Petera s Nedom nikde nevidím. "Asi iba meškajú."   Pomyslím si a idem ku svojej skrinke. Tam ma zastavý opäť ten čiernovlasý chalan. Pýta sa ma aké mám hodiny a ďalšie debilinky. Úprimne mi príde hrozne otravný a divný. Nechcem si ale vyvolávať žiadne konflikty v škole tak to ignorujem. Potom keď som už na odchode ma chytí za tvár (za líco) a pritlačí ku skrinke. Chytím mu ruku a odstrčím ju odo mňa, vrazím mu päsťou a jemu začne krvácať z peri. Hodí na mňa vražedný pohľad, pri čom ja sa iba snažím "vyslobodiť" a zdrhnúť odtiaľ. On ma však chytí a vrazí mi spať. ,,Toto si ešte vybavíme Caddel!" Kričí z diaľky zatiaľ čo ja bežím čo najďalej môžem. Pri tej rýchlosti som do niekoho narazila. Samozrejme že to z tých všetkých študentov musel byt Peter. ,,Preboha El, všade som ťa hľadal, a to čo sa ti stalo?"
Povedal zadychčaným a nervóznym hlasom.
,, Ahoj, to ty si sa niekde vyparil. A fakt neviem o čom hovoríš." Kukala som zmätene. Vytiahol mi mobil z bočného vrecka mojej tašky. Pozriem do kamery a vidím že mi krváca z nosa, ale na šťastie není zlomený. ,,To ti kdo urobil?" Spýta sa nervózne. ,,To nič, nechaj tak." Snažím sa to uhrať lebo vážne nechcem aby sa tým trápil. ,,Nie, teraz vážne, kto ti to urobil." Fakt tvrdohlavý, tak som mu napokon vysvetlila to s tým chalanom. ,,Prečo si mi o tom nepovedala skôr!" ,,Veď to nič není, prosím fakt sa tým netráp." Medzitým som si utrela nos a všetko bolo v pohode, teda až na Petera ktorý neprestane robiť drámu. ,,To bol určite Flash. Neboj, ja si to s ním vybavím." 
Už som ho chcela zastaviť ale začalo zvoniť na hodinu, tak som to radšej nechala tak. Po našich velice "zábavných" hodinách a výbornom" obede vyjdeme zo školy. Písali sme Nedovy ale on neodpovedal. Až teraz po škole nám volá s tým, že je chorý a necíti sa dobre. Super. Sme už na ceste domov, keď tu mi zrazu zavolá strýko. Pýta sa ma či by som dnes mohla  prespať u nejakej kamošky alebo tak, vraj si chce urobiť chlapský večer a nechce aby som otravovala. Asi nevie že jediný moji kamaráti sú dvaja šprti (v dobrom zmysle) z našej školy.
,,Prečo volal? Vyzerala si nervózne." Opýta sa ma Peter popri chôdzi. ,,Nelám si s tým hlavu."
Dnes so mnou bolo už dosť problémov tak vážne nechcem robiť ďalšie. ,,Ale vážne, hovor." Niekedy ma vážne štve ako je tvrdohlavý. Viem že toto nemá zmysel tak mu to teda vysvetlím. ,,A kam teda pôjdeš?"
,,To by som rada vedela." Povedala som nervózne. ,,Ak chceš môžeš prespať u nás, teta May by s tým dúfam problém nemala."
,,Nie, ďakujem ale to by bolo moc."
Nechcem aby si jeho teta myslela o nás divné veci. ,,Prosím, nenechám ťa snáď spať na ulici." Zasmial sa a ja som mala čo robiť aby som sa z toho neroztopila. Opäť vidím, že to nikam nevedie tak čo iné mi ostáva ako povedať áno. Ďalej sme kecali, až sme sa objavili pred jeho dverami. Otvoril dvere a zakričal ,,Som doma!"  Keď som sa vyzula predomnou sa objavila nízka ale dosť pekná pani s dlhými hnedými vlasmi. ,,Ahoj, ty si Elizabeth však?"  ,,Dobrý deň, áno som. Ako viete ako sa volám?"  ,,Peter mi o tebe rozprával."  Toto ma trochu zarazilo ale nechám to tak. V rohu oka som videla ako sa Peter nervózne opiera o stenu. Tak ma May milo privítala. Peter hovorí že si na chvíľu odskočí do izby a hneď je tu. Moc to neriešim, tak si sadnem na gauč a rozprávam sa s May. Len tak sa pýta random otázky až sa napokon pýta ohľadne mojej rodiny. Nebudem jej klamať tak som jej porozprávala ako to bolo a ako teraz žijem. Ona ma iba objala a dodala. ,,Nechápem ako môže niekdo toto povedať dieťaťu." Chvíľku ma ľutovala a ja som sa cítila trochu blbo. Nemám moc rada keď ma niekdo ľutuje. Je to také divné. Povedala mi, že kľudne môžem spať na gauči a ona mi to tam všetko pekne nachystá. Úprimne, ten gauč bol celkom veľký a vyzeral pohodlne tak mi to vôbec nevadilo.
Po tom čo sme mali small talk s May, Peter ešte stále je vo svojej izbe. Nemám potuchy čo tam robí tak radšej zaklopem. On mi hneď otvorí a pustí dnu. Úprimne, nemá najväčší poriadok v izbe ale ja som na tom rovnako. Ukazal mi celu jeho izbu a popri tom niečo kecal. Úprimne mi to prišlo docela zaujímavé a kreatívne. Popri tom ako chillujeme a kecáme z polo otvoreného okna počujeme silný dážď a hromi. ,,Tak ešte že si neostala vonku." Pousmeje sa s iskričkami v očiach. Ja už asi 3 krát poďakujem a začínam si ešte viac vážiť toho, že som tu. Ten večer sa nič noc nedialo, iba sme kecali a hrali videohry. Z toho bol dosť prekvapený ale naozaj mi to ide. Po večeri, ktorá bola mimochodom mega dobrá, sme sa vrátili k hrám. Peter povedal, že si odskočí na toaletu. Dokým nebol v izbe, prievan z okna pootvoril skriňu. Bežím ju zavrieť keď v tom si tam všimnem vysieť nejaký oblek, aspoň to tak vyzerá. Keď sa na to pozriem lepšie neverím vlastným očiam. Je to oblek Spidermana. Najskôr som si myslela že je to iba nejaké pyžamo ale potom vidím že to není taký materiál. Asi som vám nehovorila o tom, že som tak trochu fanúšik Spidermana. Stojím tam v šoku, keď zrazu do izby vtrhne Peter. Hneď si všimne že tam stojím celá stuhnutá. Zavrie mi skriňu pred nosom.
,,El čo to robíš?!"  ,,Prievan ju otvoril, tak som ju bežala zavrieť. Ale teraz ty vysvetli toto." Otvorila som skriňu a ukázala na oblek.
,,To je iba moje pyžamo." Povedal nervózne.
,,Nevyzerá to tak." Namietala som.
,,Ty si Spiderman?" Opýtala som sa mega zvedavá na odpoveď. Mali ste vidieť jeho tvár.
Takto nervózneho som ho ešte nevidela.
,,Možno." Povedal asi až moc nervózne.
,,Čiže áno."  Opravila som ho.
,,El počúvaj, viem čo si asi teraz myslíš ale prosím nehovor to nikomu, ani May, ani Nedovy. Pozri ja vážne nechcem aby o tom niekdo vedel. Prosím, ostane to našim tajomstvom?" ,,Jasné. Chápem že nechceš aby bolo drama. Nikomu to nepoviem."  On sa usmial tým najviac CUTE úsmevom. Sadli sme si na posteľ a on mi rozprával o tom obleku, ako mu ho dal Tony Stark, ako si vyrábal sám pavučiny atd. Už je 23:00. Wow, nečakala som že sa takto zakecáme. Rozlúčim sa s Peterom a idem do obývačky. Tam ma čaká nádherne ustlaný gauč s dekami vankúšmi, dokonca tam mám aj pohár vody. May už spala tak som si ľahla aj ja. A keby ste sa pýtali, tak Peter mi požičal jeho tričko na spanie. Ešte chvíľu som sa otáčala a vstrebávala to, že Peter je Spiderman. Potom som len zaspala.

Ahojte!❤️Viem že táto časť je trošku dlhšia (1151 slov bez tohto). Chcem sa veľmi ospravedlniť, že som chvíľu nevydávala, posledné dni mi nebolo moc dobre. Každopádne, teraz čo to píšem táto fanfikcia má 69 pozretí za čo vám chcem moc poďakovať. Dúfam že sa páči a majte pekný deň!❤️