Výlet za Hranice

958 31 11
                                    

Bolo skoro ráno a ja som sledovala strop. Nemohla som ani spať. Hlavou mi behali myšlienky na moju mamu a občas tam zablúdila spomienka aj na Filipa. Tej som sa ale rýchlo zbavila. Vydýchla som nahromadený vzduch a pomaly vstala z postele. Vybrala som si svoj čierny vak a začala do neho hádzať oblečenie. Môj otec mi ten výlet rýchle zavrhol a mama sa k tomu radšej ani nechcela vyjadrovať.
Lenže to by som nebola ja keby si veci nerobím po svojom. Dala som si cez hlavu šiltovku a zobrala si kapesné. Som rada, že som ho neminula na drahé oblečenie a make up. Úf. Ale asi začínam byť hladná. Možno si kúpim niečo cestou. Otvorila som okno a opatrne sa vyštverala von. Prepáčte mami a tati ale.. Asi som viac tvrdohlavá než rozumná.

Moja malá prechádzka k Adamovemu domu trvala extrémne dlho. Bože prečo do riti musí bývať tak ďaleko? Postavila som sa k zvončekom a našla jeho meno. Stlačila som tlačidlo niekoľkokrát a čakala kým mi otvorí. Vualaaa hádajte čo.. Samozrejme som to musela stlačiť ešte tak 20krát pretože bolo skoro ráno. Sofi, je ti jasné, že nie každý je taký idiot ako ty? Heh.. To mi už došlo. Môj vnútorný monológ ale skončil keď zabzučali dvere. Hneď som ich otvorila a išla na najvyššie poschodie. Adam býval v apartmáne. Aká to bohatá osôbka. Keď ma uvidel, zarazil sa ale potom sa mu objavil úsmev. Mal na sebe iba boxerky a kruhy pod očami mu bolo jasné vidieť.Nečakala som, že cvičí. Mal docela vypracovanú postavu. Chudák. Nemal kvôli mne ani čas sa učesať. Dlhšie čierne vlasy mu padali pred oči. "Poď ďalej."Uhol mi z cesty aby som mohla prejsť dnu. Len som prikývla a vošla na menšiu chodbu. Ale aj z tejto chodbičky som videla obývačku s krásnym výhľadom. Pracovať v našej firme sa asi vyplatí.
"Nečakal som ťa tu tak skoro."Prehovoril a zívol si.
Prešla som pomaly do obývačky a sadla si na čierny kožený gauč.
"Chcem ju vidieť."Poviem tichšie a dám si dole šiltovku.
Len chápavo prikývol a doniesol mi pohár vody."Bude to dlhá cesta, maličká. Nebojíš sa lietania?"
Príjmem vodu a napijem sa. "Lietania ani nie."
"Tak dobre. Idem si dať sprchu a vyrazíme."Povedal a prešiel okolo mňa ku dverám od kúpeľne."Chceš sa pridať?"Zasmial sa a ja som ho iba zavraždil pohľadom."Chceš na kopať?"
Poviem naštvaným tónom. Dal ruky do obranného gesta. "Iba srandujem." Odpovedal a zmizol v kúpeľni.
Idiot blbý. Nechápem prečo majú chalani tendenciu sa pýtať niečo také. Len ma tým naštval. Pomaly som vstala z gauča a prišla k oknu. Sledovala som slnko ktoré na mňa priamo svietilo. Obloha už mala modrožltú farbu. Rodičia ma zabijú. Skusnem si spodnú peru. Nevadí aspoň budú mať čas pre seba a popritom dostanú infarkt lebo nebudem doma. Pôjdem si naspäť sadnúť a čakám kým sa vráti. V tom sa otvorili dvere a on vyšiel s uterákom okolo pása. Hodil mi na kolená svoju peňaženku. "Niečo si objednaj na jedenie. Môj pilot nás tam zoberie okolo tretej."Usmeje sa a odíde do svojej izby. Sťažka som vydýchla. Uff.. Sofii kľud. Je to iba sexy muž a navyše je od teba starší. Plus to nieje ani môj typ. Aj keď.. Nie nie nie. Pokrútila som hlavou a išla si objednať jedlo. Eh.. Veď ešte nieje ani nič otvorené. Počkať on ma vlastného pilota? Po chvíli sa vrátil naspäť a sadol si vedľa mňa.
"Je ešte len 6 hodín ráno. Pochybujem, že je niečo otvorené." Prehovorím a sledujem jeho reakciu. Len si rukou pretrie tvár. "Pravda. Tebe asi nič neunikne čo?"
Pokývem hlavou. "To zase nie."Zamurčím a pozriem na druhú stranu od neho.
"Nechceš si ísť pospať?"Opýtal sa po dlhšom tichu

"Rada by som ale nezaspím." Odpoviem jednoducho a prejdem pohľadom na zem.
"Nebuď tak sklesnutá." Pohľadil ma po vlasoch. Len som sa od neho odtiahla. "Nepozeraj na mňa ako na malé dieťa bez hračky."Zavrčím a pozriem mu do očí.
"To nepozerám. Len mi pripomínaš moju mladšiu sestru." Vysvetlil a pokúsil sa usmiať.
"A kde je teraz?"Nakloním zvedavo hlavu na stranu.
"Tam kde časom skončíme všetci." Povedal vážnejším tónom a podoprel si hlavu rukou.Vymenili sme si navzájom pohľady. "To mi je ľúto." Poviem tichšie. "Nemusí. Ani si ju nepoznala. Zdravie si proste nekúpiš." Povzdychol si  a radšej pozrel pohľadom na druhú stranu odomňa.
Po chvíli zapol telku a pustil úplne náhodný film.

Tadaaa koniec časti. Vidíme sa pri ďalšej! :3 ďakujem za podporu a komentáre. Ste úžasní!
Btw keby ste sa chceli zasmiať na mojej retardacií môžte ma podporiť aj na tiktoku- MoncicakMoni.

Ešte raz ďakujem!! ❤️❤️

Ohh...Donde viven las historias. Descúbrelo ahora