Jednodielovky

Divoká jazda

Tedy vyšiel z domu. Zamieril rovno do garáže. Vzal si z nej svoj oranžový bicykel a na hlavu si dal tmavomodrú prilbu s plameňmi. Nasadol naň a vyrazil do ulíc. Neďaleko parku zabočil do prava. Išiel úzkou lesnou cestičkou pomedzi stromy. Stromy po čase zmizli a on sa ocitol na lúke. Zosadol z bicykla a tlačil ho cez vysokú trávu smerom ku kopcu. Zbadal,že na kopci ho už čakajú štyri osoby. Tedy naprázdno pregĺgol a vyšiel aj s bicyklom na kopec.
,,Prišiel si!"zvýskol nadšene jeden z chlapcov na kopci.
,,Nemohol som ťa sklamať,Marty," povedal Tedy a objal svojho šesťročného brata.
,,Ale,ale,kto sa ukázal,"zasmial sa najvyšší chlapec. Smaragdové oči mu zasvietili a on sa škodoradostne usmial.
,,Ja sa nebojím,"povedal vážne Tedy a zvraštil obočie na adresu Olivera.
,,Ste pripravení?"spýtal sa zavalitý chlapec po Oliverovej pravici. Volal sa Peter Walker.
,,Ja hej,"odvetil sebavedomo Oliver a nasadil si prilbu.
,,Aj ja,"povedal Tedy a obaja nasadli na bicykle.
,,To zvládneš!"povzbudil Marty brata. Na hrudi zvieral plyšového medvedíka.
,,Daj mi ho!"odsekol tretí chalan s menom Alex a vytrhol Martymu z ruky medvedíka. Martymu sa do očí nahrnuli slzy a bezbranne sa pozrel na svojho staršieho brata.
Tedy mu naznačil aby k nemu prišiel. Keď tak Marty urobil, Tedy mu povedal:,, Neboj sa. Vyhrám toho medvedíka."
Marty sa jemne usmial a opäť objal brata. Keď započul ako sa chalani smejú,radšej sa vrátil na pôvodné miesto.
,,Tak ešte raz. Ste pripravení?" spýtal sa druhýkrát Peter a v ruke zvieral kockovanú vlajku.
,,Nie,počkajte!"ozvalo sa spod kopca. Bežalo k nim dievča s ryšavými vlasmi a orieškovými očami. V ruke držala veľký papier.
Keď k nim dobehla,usmiala sa na Tedyho a Martyho. Marty sa jej vrhol okolo krku:,,Mia,ty si prišla!"
,,Samozrejme,nemôžem vás v tom nechať,"mrkla očkom po Tedym a ten sa na ňu usmial.
,,Môžme už súťažiť?"spýtal sa nervózne Oliver a Tedy prikývol.
Mia podala jeden roh papiera Martymu a obaja ho napli. Až teraz všetci zbadali,že to bol plagát. Bolo na ňom napísané TO ZVLÁDNEŠ TEDY!! Oliver prekrútil očami a vrhol po Alexovi a Petrovi prepaľujúci pohľad,ktorý jasne hovoril Prečo ste vy tupci neurobili taký plagát aj mne?!
Chlapci sa pozreli do zeme a potom sa Peter postavil medzi Olivera a Tedyho.
,,Nasadiť prilby! Nasadnúť na bicykle!"rozkazoval Peter a vyzeral,že si to dosť užíva.
,,Tri...dva....jedna....štart!"zakričal a obaja vyrazili ako o život.
Tedymu až teraz došlo,že sa musí spustiť z kopca. Mali urobiť okruh a vrátiť sa späť na kopec. Pre svoje vlastné bezpečie,Tedy nekrútil pedálmi. Mal čo robiť s brzdením aby sa niekde nevyrútil. Prvýkrát sa pozrel na Olivera. V jeho očiach priam horeli plamene. Plamene nastavené iba na výťazenie.
,,Do toho,Tedy!"ozývalo sa z kopca. Mia a Marty nadšene poskakovali a povzbudzovali Tedyho. Alex a Peter sa nechceli nechať zahanbiť. Začali kričať a podporovať Olivera ešte hlasnejšie. Mii a Martymu došlo o čo im ide a tak sa z toho stala súťaž o to,koho bude viacej počuť.
Za iných okolností by sa nad tým Tedy zasmial no teraz sa musel sústrediť. Blížil sa koniec kopca a zároveň ten najzákernejší úsek celej trati. Oliver bol o trochu vpredu,takže Tedy nemohol zaspätkovať inak by stratil nádej úplne. Na chvíľu mu úplne vypadlo či má pridať alebo brzdiť. Pomaly stlačil brzdu a pripravoval sa na najhoršie. Kričanie ozývajúce sa z kopca pomaly utíchlo. Tedy trochu prižmúril oči a vydýchol. Všetko ako by odrazu spomalilo. Oliver,ktorý mal viditeľný náskok zvládol úsek len tak-tak. Tedy videl ako ním zatriaslo a to bol Oliver naozaj dobrý jazdec. Vedel,že to nemôže zvládnuť. Ale,čo mohol robiť? Mal stlačiť brzdu a riskovať,že preletí cez kormán? A v tom si všimol niečo čo by mu pomohlo. Rampu. Bol to taký výbežok z kopca. Kebyže to zvládne mohol by sa dostať do vedenia. Tedy neváhal,však predsa:žijeme len raz.
,,Čo to robí?"spýtala sa zúfalo Mia,keď videli ako mieri ku rampe.
,,To nemôžem vidieť,"zakryl si Marty tvár do dlaní.
,,To zvládnem,"povedal si Tedy sám pre seba.
Zhlboka vydýchol a o pár sekúnd sa odrazil od rampy a letel vzduchom. Výkriky z kopca prehlušil tlkot jeho srdca,ktoré musel mať až niekde v krku.
Všetci sa na neho pozerali. Teda až na Olivera,ktorý pomaly strácal svoj náskok. Tedy chvíľu letel vzduchom a začínal si to trochu užívať no potom začal klesať. Pevne sa chytil kormanu a trochu prižmúril oči. Bolo to hlavne kvôli vetru,ktorý mu vial priamo do očí až z toho slzil.
Keď sa predná pneumatika bicykla dotkla zeme,Tedy opäť započul Miino a Martyho volanie. Sám pre seba sa usmial,pretože si dobre uvedomoval,že teraz vedie on. Síce nemal nad Oliverom veľký náskok,v mysli sa mu začínala vynárať možnosť,že by mohol vyhrať.
,,On to vyhrá!On to vyhrá!" nadšene volal Marty a poskakoval. Mia rukách zvierala plagát a so zatajeným dychom sledovala závod.
Tedy začal ako o život krútiť bedálmi. Ak to doteraz bolo ťažké, tak má čo robiť aby závod dokončil. Pred ním bol posledný ,,bod" pretekou. Musel sa dostať späť na kopec. Od kopca ho delilo asi dvadsať metrov. A on začal krútiť ako najviac sa dalo. Nad Oliverom už nemal moc náskok,pretože ho pomaly dobiehal.
Päť metrov. Asi taká vzdialenosť chýbala. No keďže bol Tedy rozbehnutý,tých pár metrov ubehlo rýchlo a on začal stúpať. Samozrejme, jeho doterajšia rýchlosť zmizla. Pevne zvieral v rukách kormán a krútil pedálmi najviac ako vedel. Chvíľami to chcel už vzdať,ale odrádzala ho myšlienka,že ak by nestihol včas zabrzdiť,zletel by dole.
,,Už len trochu,"hovoril si pomedzi ťažké vydychovanie. Na čele sa mu začali tvoriť prvé kvapky potu.
Volanie z kopca sa čoraz viac približovalo a on sa o chvíľu ocitol na kopci. Z posledných síl došiel ku cieľovej rovine. Mal chuť zvaliť sa na zem no v tom mu zabránili Mia a Marty. Obaja sa mu vrhli okolo krku a stále pokrikovali na jeho slávu.
,,Vedela som,že to zvládneš,"
usmiala sa naňho Mia.
,,A ja som to vedel,"pochválil sa Marty a Tedy s Miou sa nad ním zasmiali.
Onedlho sa na kopci zjavil aj Oliver. Súdiť podľa jeho výrazu by sa najradšej prepadol pod zem.
Zamieril rovno k Petrovi s Alexom a začal im niečo hovoriť.
Tedy sa vymanil z objatia a postavil sa pred o hlavu vyššieho Olivera.
,,Niečo mi dlžíš,"povedal mu a ukázal na plyšového medvedíka, ktorého stále držal Alex. Oliver vzdychol a naznačil kamarátovi aby Tedymu podal medvedíka. Ten tak aj urobil. Tedy si vzal plyšáka a odkráčal späť k priateľom.
,,Myslím,že toto je tvoje,"usmial sa na Martyho a podal mu medvedíka.
,,Ďakujem,"zvolal Marty a zasnívane sa pozrel na macka.
,,Nevedela som,že si taký drsňák," zasmiala sa Mia ma Tedyho adresu.
,,Veľa toho o mne ešte nevieš," ubezpečil ju Tedy a obaja sa rozosmiali.
Marty k nim podišiel a zahlásil: ,, Už viem ako sa bude volať."
,,Ako?"zaujímala sa Mia.
,,Marty sa hrdo usmial na oboch: ,,Bude to Tedy!"

Popravde,niesom moc spokojná s koncom. Neviem či to mám nechať takto alebo tam ešte niečo dať. Ale inak to hádam nie je až tak zlé.
P.S.:Ocením názor.

ScarlettDAN❤️