Môj nevlastný brat

Nechcený 1-2

So svojím nevlastným otcom som sa už, pochopiteľne, stretla. So Sethom som mala mať v ten večer premiéru.
Mama ho ospevovala. Ani jeho otec o ňom nikdy nepovedal krivé slovo. Vedela som, že je blázon do veslovania, že má rád jemné palacinky mojej mamy a že je odo mňa o tri roky starší. Končil tretí ročník na strednej škole s priemerom ,,veľmi dobre".
Uf, to mi odľahlo. Nie je to bifľoš. Super. Dávala som mu šancu. Potom mi napadlo, čo ak ho rodičia predovšetkým mnou vykreslili v dobrom svetle náročky? Čo ak Seth predsa len má nejaké chyby, tak ako každý? Určite sa rád rozdrapuje, je hnusný a chlpatý...
Potom som ho uvidela. Fúúúha. Nebol ani hnusný, ani chlpatý.
Mal zvláštne tmavomodré oči. Zjavne ich zdedil po svojom otcovi, čo mu dávalo prvé bezvýznamné plus. Vlasy mal tmavohnedé a jeho oblečenie napovedalo, že hoci je na oficiálnej rodinnej večeri v najluxusnejšom hoteli, v akom som kedy bola, veselo to odignoroval. Navliekol na seba džínsy, tričko a svetlosivú mikinu.
Na nič sa nehral. A za to odo mňa získal druhé bezvýznamné plus.
,,Tak" povedala mama s nervóznym úsmevom, ,,už sme tu."
Tým myslela seba a mňa. Akoby si náš príchod tí dvaja doteraz nevšimli. Rozhodla som sa to nekomentovať. Mama bola napätá ako struna. Vedela som, že si želá, aby to celé dobre dopadlo. Verte mi, nebola som proti. Môj budúci nevlastný otec Jakub dosiahol, že sa mama opäť začala smiať, a ja som mu preto bola nekonečne vďačná.
Až tak veľmi, že som bola ochotná urobiť čokoľvek, len aby mame ten úsmev na tvári vydržal aj naďalej.
,,Ahoj" pozdravila som sa Jakubovi. Dovolil mi tykať mu. Veď hovorím, že je to fajn chlapík. ,,Trochu meškáme. Uviazli sme v zápche."
Nastal malý zdvorilostný chaos. A potom prišiel ten dlhoočakávaný historický okamih.
,,Mima," oslovil ma môj budúci nevlastný otec, ,,rád by som ti predstavil Sethosa."
Môj zrak sa nad prekrásne prestretým stolom stretol s tým jeho.
Nepodal mi ruku, dokonca sa ani nepostavil. Iba mi kývol hlavou na pozdrav. To bolo celé.
Niežeby som čakala fanfáry, ale toto...
No, sklamalo ma to. Dva bezvýznamné plusy, ktoré som mu pripísala, v tejto chvíli stratil. Jakub sa nad správaním svojho syna nepozastavil, ani moja mama nie, a tak som to nechala plávať. Počas večere sa reč krútila okolo príprav júnovej svadby, zoznamu hostí, predstáv o jedle, torte, výzdobe. Seth sa do rozhovoru veľmi nezapájal. Rovnako ako ja. Bolo mi jedno, aká bude svadba a kam pôjdu mladomanželia na svadobnú cestu. Bolo mi jedno, kde budeme, už ako novovytvorená štvorčlenná rodina, bývať.
Jediné, na čom mi záležalo, bolo šťastie mojej mamy. Nasledovala by som ju kamkoľvek. Ľúbim ju a na ničom inom nezáleží.