Všetky pekné klamstvá

•47•

Bola som prilepená na jeho tele. Opatrne som si oprela čelo o to jeho. Videla som na ňom, že sa snaží ma udržať a aj seba a že to  nie je ľahké. Nosy sa nám jemne dotýkali. Pomaly som zdvihla kútiky úst do úsmevu, ale Nick nezmenil svoj výraz iba privrel oči. Cítila som ako pod vodou hýbe nohami a ja som sa snažila o to isté.

Nickolas odtiahol čelo od môjho a nahol sa za mojimi perami. Nahla som sa za tými jeho a pery sa nám spojili. Pripomenulo mi to ako sme boli v bazéne a prichytila nás Vivi.

Pomaly sa odtiahol.
Chytila som do dlaní jeho tvár. Iba ma v tichosti pozoroval. Nahla som sa, ale nepobozkala som ho. Urobila som úplne to isté, čo mne on v ten večer, keď sme hrali tú hru. Medzi našimi perami bola asi milimetrová medzera. Cítila som teplo jeho dychu. Nevydržala som to a dotkla som sa jeho plných pier. Nick sa snažil jazykom dostať k tomu môjmu. Jeho pery boli dokonalé ako keby boli stvorené pre mňa.

Pomaly sa odtiahol od mojich úst a aj od môjho tela. Pozrela som sa mu do očí. Na tvári mal úsmev a vzďaľoval sa odo mňa. Snažila som sa kopať aj rukami, aj nohami.
,,Čo to robíš? Vráť sa," kričala som naňho.
,,Musíš ku mne doplávať," povedal hravo.
,,Mňa tiež hodili do vody bez rukávov a povedali, že sa to mám naučiť."
,,To-bolo iné," snažila som sa nepotopiť.
Vtedy, keď som tu bola prvýkrát, tak som musela doplávať k brehu. Síce to bol kúsok, ale nejak som sa tam dostať musela. Ale. Ale teraz proste nemôžem.

Nevládala som už. To mávanie rúk, skákanie a bozkávanie ma dosť vyčerpalo.
,,Ty si určite nebol v takejto vode. Čo keď sa začnem topiť alebo ma stiahne vír?" už som pomaly ani nevládala rozprávať.
,,Vír môže stiahnúť aj mňa," zaškeril sa. Bol odo mňa už dosť ďaleko.
,,Prosím vráť sa," nevedela som či ma počul, ale takúto ďialku určite nepreplávam. Veď ja ani nepotrebujem vedieť plávať a táto jeho taktika sa mi nepáči.

Ťažšie som sa prešla jednu polovicu. Neplávala som, ale iba kopala nohami a rukami som kývala dopredu a dozadu. Vodu som mala všade. V ústach, v nose a aj v očiach. Určite to moje ,,plávanie" vyzeralo skôr ako topenie. Kebyže sa začnem topiť, tak by si to Nick pravdepodobne všimol až po desiatich minútach, čo by som sa už nehýbala a bola mrtvá. Zostávalo mi asi ešte päť metrov odo neho, no už som to vzdala. Zastála som a prestala plávať. Jemne som dole pod vodou kopala nohami.
,,Ja už nemožem," povedala som mu.
,,Keď tu doplávaš tak niekam pôjdeme," povedal neutrálne.
,,A keď tu zostanem?"
V nose som mala litre vody a pálilo ma to.
,,Tak ťa tu nechám."
Takto sa rozhodne plávať nenaučím. Budem mať jedine tak odpor k plávaniu.

Pomalšie a s menšou snahou som sa blížila k Nickolasovi. Hodila som sa mu okolo krku a čakala som, že sa potopí.
Nepohol sa. Dokonca ani jeho hlava sa nepohla ani o milimeter. Aj keby sa mi to podarilo, potopiť ho. Tak by ma určite potom zabil.
,,Poďme už preč," pozerala som sa mu do hnedých očí. Tie oči ma vždy dokázali, tak upokojiť a jeho povaha vždy tak rozhodiť.