Hawk's Girl X Clint Barton FF ¦CO¦

<<4>>

Clint
S Nat sme sa bavili o Jess. Síce jej dcéra bola naspäť v budove, pravidlá boli pravidlá a mi všetci sme museli dávať pozor na Tonyho aby jej nič nerobil.

Žiadne vyšetrenia.

Akoby mal súdny zákaz priblíženia pokiaľ sa samozrejme jednalo stretnutia spojené s vyšetrovaním.

Cestou naspäť som narazil na Pietra, mal celkom veľa otázok ohľadom Elizabeth a mal som aj taký pocit akoby ma podozrieval no stihol som sa s toho vyvliecť, aspoň na teraz.

Odomkol som svojej dvere a vošiel dnu. Urobil som len jeden krok a už som ju počul. "Ty idiot, prečo si ma tu zamkol? Plánuješ snáď niečo? Povedal si o mne niekomu? Predal si ma shieldu? A ja sprostá som ti verila!"

Bolo to príliš veľa vecí ktoré mi vykričala že som ledva stihla všetko vnímať. "Upokoj sa, hysterka. Nikto o tebe nevie, shield o tebe nevie, zamkol som ťa len pre istotu, aby si náhodou nešla von a neurobila mi ešte väčšie problémy." vysvetlil som jej.

Zdalo sa že ju to trošku upokojilo no stále bola nejaká podráždená. Zjavne som nebol jediný dôvod. "Povieš mi čo je vo veci?" prešiel som ku svojmu stolu na ktorom mala rozložené to svojej zariadenie. Stále som nevedel čo presne to robí. No plánoval som zistiť to čo najskôr.

"Alebo mám hádať?" dodal som.

Rukou si prešla po tých ryšavých vlasoch, tak ako už asi milión krát a pozrela sa pri tom na mňa. "Okrem toho že ma shield väznil, je tu ešte niečo." hlesla potichu.

"Povedala si že mi povieš všetko. Čakáš že ti budem teraz dôverovať?" mohol som si myslieť že všetko ohľadom shieldu bolo len klamstvo. Predsa len, prečo by ju držali proti jej vlastnej vôli?

"Mám svoje dôvody prečo som ti to nepovedala. Tak ako máš ty svoje dôvody nerozprávať o svojej manželke. Nie som predsa blázon aby som ti za pól dňa poznania ťa vyzradila úplne všetko."

Rozprával o mojej manželke. Vedel o mne až prišli veľa. Na rozdiel odo mňa, ja som jej už neveril ani nos medzi očami.

"Viem že nemáš dôvod mi pomáhať ale vec že ja to nerobím pre seba. Robím to pre niekoho na kom je postavený celý môj svet. A keby si bol ty v mojej pozícii, neznámej žene by si tiež všetko nepovedal. Nie pokiaľ by si si nebol istý že tým neohrozíš toho koho by si ochraňoval."

Vyzeralo to tak že jej na tej osobe naozaj záležalo. Neriešil som to ďalej a išiel som do kúpeľne. O tomto budeme mať ešte veľmi zaujímavý rozhovor. A dúfam že už čoskoro.

...

Ležal som v posteli, bolo už skoro pól tretej ráno a Liz ešte stále nespala. Odkedy som sa vrátil sme sa už nerozprávali. Zbehol som nám pre večere ale okrem prostého 'ďakujem' sme si nič nepovedali.

Sledoval som jej každý pohyb. Bolo vidieť že aj napriek 15 hodinovému spánku sa jej chce spať. Aj mne sa chcelo, len som to jednoducho nedokázal.

Otočila sa na stoličke a čelila mi. Naše pohľady sa stretli mal som pocit že naše oči mali tajnú konverzáciu ale to prerušilo náhle kopanie na dvere.

Obe naše hlavy sa pozreli na druhú stranu miestnosti skadiaľ ten zvuk prišiel. Môj pohľad bol zmätený keďže som nemal ani len najmenšie tušenie kto môže chcieť čo v takejto neskorej hodine.

Ten jej pohľad bol smutný, jej oči sa ma pýtali tú jednu otázku.

Zjavne si myslela že som ju zdaril.

"Pokoj, neviem kto to je ale vyriešim to." uistil som ju a postavil som sa z postele. Síce som mal na sebe nohavice a tričko ktoré používam na spanie, nemal som v pláne dnes večer zažmúriť ani oka.

Prešiel som k dverám a otvoril ich.

V tom momente sa mi okolo krku hodila Jessica. Objímala ma akoby niet žiadneho zajtrajška. To dievča sme tu mali radi a veľká časť s nás ju brala ako vlastnú dcéru.

"Hej Jessica, deje sa niečo?" objatie som jej ochotne vrátil a bol som naozaj zvedavý čo sa deje. Mal som taký pocit že niečo nie je v poriadku.

"Neviem nájsť maminu ani Buckyho a mám pocit že celé toto 'oddelenie' je úplne prázdne, teda až na teba." povedala mi do krku.

Elizabeth
Popravde som nevedela čo si o tom mám myslieť, či mám vôbec Clintovi dôverovať. Zatiaľ moju dôveru nesklamal a naozaj sa ku mne správa milo no niečo mi tu nehralo.

Prečo by to vôbec robil?

O Jessie som toho veľa nevedela. Nikdy som sa totižto ostatnými agentmi nezaoberala aj keď som vedela že ona to má veľmi blízko tak ako ku Coulsonovi tak aj k Furymu.

To bol ten dôvod prečo som Bartona spochybňovala? Kvôli nej?

"Som v pohode len ma bolí hlava a-" znovu som sa započúvala do ich rozhovoru. "bežné bolesti ako už nejakú tú dobu." pár vecí som si s touto vetou spojila do hromady no ešte stále tu boli medzery ktoré bolo potrebné vyplniť aby mi to konečne začalo dávať zmysel.

"Tak fajn, ideme ich nájsť." hlesol Clint. Na chvíľu sa mi zastavilo srdce. On ma tu chce nechať? Pokiaľ to mladé dievča má nejaké divné podozrenie o tomto oddelení tak ma tu predsa nemôže nechať samotnú.

Nie?

V rýchlosti vyšiel z miestnosti a zavrel. Ani len nezamkol. Čo ak tu niekto je? Nejaký vrah ktorý ide po týchto šialených osobnostiach a ja som tu bez ochrany?

Rýchlo som si tie myšlienky striasla. Nebola som predsa padavka, a ak by malo prísť aj na to, nebol by to môj prvý človek ktorého by som zabila.

Mala som jednoducho len takú chvíľu, cítila som sa bezmocná, chcela som nájsť niekde bezpečné miesto, nájsť u niekoho úkryt.

Musela som sa vzchopiť a jednoducho vyrovnať sa s tým čo príde.

Ja už si nájdem cestu ako to poraziť.

...

Clint sa vrátil asi po pól hodine. Vyzeral byť celkom nabudený, uponáhľaný, akoby na ňom, a len na ňom závisela záchrana celého ľudstva. "Budem potrebovať tvoju pomoc, Liz." povedal a na svoju posteľ položil ruksak a niekoľko ďalších hračiek.

"Chystáme sa vyhodiť do vzduchu celý New York?" spýtala som sa keď som z postele zdvihla jednu z bômb. Malé ale šikovné zariadenie. Videla som to v akcii už nespočetne veľa krát.

"Budem potrebovať aby si so mnou bola v kontakte cez slúchadlo a informovala ma o.... hrozbách na každom mojom kroku." hlesol. Jeho hlas bol vážny. Pravdepodobne sa muselo stať niečo vážne.

"Tak fajn, tým chcem povedať že som to už robila ale budem rozhodne potrebovať viac informácií než.... toto." rukou som ukázala na posteľ kde už boli rozložené všetky jeho veci.

Veci potrebné na misie, od luku a šípov po zbrane rôzneho kalibru. Vyzeral byť pripravený. Na čokoľvek.

"Toto je tvoja, kombinéza?"

"Kombinéza? Ak kde to sme? Ale áno, je to môj 'oblek'. Jednoducho to nosím na misie."

Takže to bola misia. Teraz mi už len zostávalo zistiť o čom mala byť. Pokiaľ teda chce moju pomoc.

Pokiaľ mi chce zdôveriť vlastný život. Veci jednoducho nemôžem pokaziť a možnože práve toto mi zaručí aby mi neskôr pomohol pri jej hľadaný.