Podlomili sa mi kolená a ja som si, napriek potrebe utiecť, musela sadnúť. Čo ak som niekoho zranila, keď som do neviem-čoho/koho drgla. Po tele mi prebehli zimomriavky. Sisi odišla a ja som chcela, a by tu bola mama, aby videla tú spúšť, a by ma upokojila, aby sa to vôbec nestalo. Znovu som začula padať koráliky po zemi a stuhla som, keď sa blížili ku mne. Pevne som zovrela viečka, už boli v obývačke.
Niečo vlhké sa dotklo môjho kolena. Otvorila som oči a začala som sa rehotať, až ma rozbolelo brucho. Záhada vyriešená. Pred mojim, nedávno od strachu stuhnutým, telom stála teraz Sisi s červenou šatkou v papuli. V podstate dve vyriešené záhady. Chytila som fenku a zdvihla som si ju do lona. Moja chlpatá guľa bola pazúrikove strašidlo. To asi všetci chápeme. Zvuk jej labiek o podlahy vytváral zvuk koráliek. Červená šatka bola zas tá škvrna na dlážke.
Položila som Sisi na zem, a potom som išla pozbierať ostatné veci, ktoré som v panike zhodila z vešiaka. Ten ostal vyvalený na koberci. Ešte tu je ale tretia záhada. Čo spôsobilo dupkanie a vŕzganie? Po chvíli pátrania, s mojou psou spoločníčkou, som dorazila k maminej spálni. Dvere boli pootvorené. Takmer bez dychu som k nim vykročila. Po chvíli váhania som ich prudko otvorila a vbehla som dnu. Hýbala som so všetkým, čo by mohlo ten zvuk spôsobovať, no nič také tam nebolo.
„Tak toto nie je prípad pre mňa" zvalila som sa na posteľ a Sisi si ľahla do jej plechu pri skrini. Za dverami bolo vidieť svetlo z kuchyne, tak som zavrela oči a začala som si spievať, aby som skrátila moju, ako som už spomínala, bujnú fantáziu. Potom mi to doplo. Ten zvuk, ktorý som pred tým počula, nevydávalo niečo, ale niekto! Prudko som sa posadila a sledovala Sisin chvost búchajúci o dvere. Zachichotala som sa a potľapkala miesto vedľa seba. Moje pazúrikovodupkaciovŕzgacie strašidlo vyskočilo na posteľ a uvelebilo sa mi na nohách.
Zdravim,
verím, že ste si časť užili a trochu sa aj pobavili.
Vaša AStark ❤️💛
