Throne of Lies

Prológ

,,Vznešený princ, poďte bližšie vyveštím Vám osud z dlane a budúcnosť zo sedmových kariet!" Riekla starena, ktorá sa hrbila v rohu kamenných hradieb. Jej slová mladého princa zaujali a aj pobavili. Z chuti sa nad jej slovami zasmial. 
,,Budúcnosť? Zo sedmových kariet? Či si naozaj bláznivá stará ježibaba, ako o tebe hovoria." Prihovoril sa jej sebavedomo, svojim tmavým pohľadom sa díval do zostarnutých očí ženy, v sivej hrubej peleríne. Princovi bola len na smiech, veru, čo by už len on veril nejakým rozprávkam o veštení osudu, či budúcnosti. On tú svoju predsa vedel. Jedného dňa bude vládnuť a ukončí to nezmyselné handrkovanie sa o malý kus zeme medzi Drithiou a Valorou. 

Starenu jeho výsmech neurazil. Práve naopak, len sa nad tým uškrnula. Každý najprv vysmieval jej talent videnia toho, čo sa stane. O to bizarnejšie bolo tvrdenie, že veští zo sedmových kariet. Tie sú predsa na hry, nie na takéto, pre mnohých, hlúposti. Žena si z toho, ale nič nerobila. Vedela, že karty, ktoré majú len jednu úlohu sú rovnako dobré pre aj pre inú.
,,Čudovali by ste sa, urodzený pane, ale tieto karty sú úprimnejšie než ktorékoľvek iné." Tajomne mu oponovala. ,,Vari vy nechcete vedieť, aké bude Vaše panovanie? Čo všetko dokážete?" Lákala ho premyslene na svoje reči nie preto, že by mu klamala. Videla jeho osud ešte skôr, než okolo nej prešiel. A vedela, že sa splní, možno nie presne tak ako hovorí predtucha, no dôjde k tomu. Princ prižmúril premýšľajúc oči. Podozrievavo sa díval na ženu, ktorá ho lákala na to, aby sa dozvedel o svojom osude.

,,A mal by som? Viem predsa, čo ma čaká, nepotrebujem na to nejakú hlúpu veštbu." Ľahostajne odpovedal. Aj tak by mu nepovedala nič, čo by už nevedel. Bol o tom tvrdohlavo presvedčený a tak sa pohol aj so svojimi spoločníkmi ďalej, lenže starena sa nedala odradiť. Len čo popri nej prechádzal schmatla ho za jeho mladú mocnú ruku a pritiahla si dlaň k sebe. Odvážne gesto a drzé. Ak by princ chcel, mohol ju okamžite nechať odviesť do žalárov, ale neurobil tak. Taká stará tetka predsa už dlho nepožije. Nepatrilo by sa jej zobrať aj jej právo dožiť v svojom príbytku. 

,,Keď nadíde čas zimný, vy spoznáte ženu, ktorej srdce je navonok chladné, no vo vnútri horí plameňom vášne. Niečo ju k Vám privedie a to bude kľúčom ku získaniu územia," chvíľkovo sa pozrela do urodzených očí mladého muža, ktorý aj cez to, že sa bránil tomu nechal ju rozprávať. Sústredene počúval, vstrebával čo mu to hovorila. ,,Klamstvá sú jej dedičný hriech, pochádza z línie, ktorá nosila korunu nimi pozlátenú a táto koruna spojila jej osud s vami... s trónom, ktorého minulosť sú klamstvá." Dopovedala. Princovi to nedávala žiaden zmysel. Koruna pozlátená klamstvami? Dedičný hriech? Spojený osud? Rozprávky, bájky, ktorým už teraz neveril. Striasol z ruky tie jej zostarnuté.
,,Pekné rozprávky, škoda len, že klamlivé." Uchechtol sa a obrátil sa na odchod. Už tak sa túlal po meste dlho, meškal na zasadnutie kráľovskej rady, na ktorej ho vyslovene otec chcel. 

,,Moje veštby nikdy neklamú, princ Alexander!" zvolala za ním. On stuhol, akoby ho studený dotyk niečoho neviditeľného zadržal. Nepovedal jej predsa meno. Iste, takmer každý vedel, kto je, ale nikto nevedel jeho meno. Ako ho teda vedela starena?
Pootočil sa k nej, ,,Vymyslené povedačky, ktorými mútiš hlavu." Vyriekol prísne a vydal sa na odchod rezkým krokom. Ešte chvíľu bude meškať na zasadnutie a jeho otec dá korunu jeho mladšiemu bratovi, ktorého Alexander z duše nenávidel, už len preto, že to bol ľavoboček. Aká potupa by to bola pre jeho matku, ak by on, právoplatný dedič drithijského trónu, bol zbavený práva nosiť korunu? 
,,Sám mi prídete povedať, aké len že sú to povedačky." Popod nos zapriadla starena a zobrala do rúk svoje staré zažltnuté karty, ktoré začala premiešavať. 

a/n:
Ahojte a vitajte pri druhom pokračovaní Crown of Lies.
Myslela som si, že dám chvíľkovú pauzu, aby som nesedela len za počítačom a ťukala do klávesnice. Ale nemohla som, musela som vám pridať zatiaľ aspoň prológ, ktorý toho zatiaľ veľa nepovedal, ale časom sa dozviete viac. 
Dúfam, že sa Vám druhé pokračovanie bude páčiť rovnako tak, ako jeho prvá kniha. 

Vidíme sa pri prvej kapitole, hádam čoskoro.
Dovtedy, pápá ♥
- Any