Sľuby sa musia plniť. To platí aj v prípade, kedy jedno kráľovstvo uzavrie spojenectvo s druhým. Dohoda znela jednoducho, za spojenectvo ruku najstaršej dcéry. Princeznej Victorie. Nadišiel čas, aby tak jej výsosť princezná odišla zo svojho rodného...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
×××
Kráľov spoločník na ňu aj cez tú diaľku upieral akýsi nepríjemný pohľad. Azda ju odhalil? V hrudi sa jej zakliesnil čudesný pocit, ktorý by sa dal pripísať ku strachu. Ak by ktokoľvek z tohto dvora odhalil jej plán ako oklamať kráľa falošnými citmi, z predstieraného zajatia sa okamžite môže stať skutočné. Sám kráľ to predsa už naznačil. Victoria na to nezabúdala. Musela byť opatrná, nesmela vzbudiť podozrenie. Odvrátila tak zrak a prešla pár krokov od okna. V komnate jej spoločnosť robila len služobná, princezná sama nerozumela, prečo kráľ tak veľmi trval na tom, aby s niekym trávila dni vo svojej komnate. Služobná bola inej vrstvy, väčšinu času sa s ňou ani len nerozprávala. Každá mala vlastné problémy a urodzená žena by sa cítila hlúpo, ak by nevedela, čo na to povedať. Lenže ticho ju ubíjalo, von často nechodila kvôli zime a činnosti, ktoré robili iné urodzené dámy neboli práve jej silnou stránkou. Posadila sa na kreslo oproti krbu, v ktorom tlel oheň, vďaka nemu bolo v komnate príjemne teplo. ,,Ako sa voláš dievča?" prerušila nudné ticho. Pohľadom si obzerala mladé dievča v rovnošate slúžky. Mohla byť rovnako mladá ako jej mladšia sestra. Bola krásna v tvári. Mala nádherné dlhé ryšavé vlasy zaplatené do vrkočov, ktoré jej vykúkali spod bieleho čepčeka. Dievčina sa prekvapene zháčila a svoj pohľad zmätene venovala nádhernej urodzenej princeznej. Prekvapilo ju, že po toľkých dňoch sa s ňou rozhodla nadviazať reč. Hnedovlasé dievča, v nádherných šatách so zlatým diadémom vo vlasoch trpezlivo čakalo na odpoveď.
,,Ester, pani." Zachrípnuto odpovedala. V očiach sa jej črtal strach. Nechcela, aby sa princezná na čokoľvek sťažovala. Dostalo by ju to len do problémov. Ona potrebovala peniaze. Sama totiž vychovávala svojich štyroch mladších súrodencov. Victoria sa milo pousmiala. ,,Máš zo mňa strach, Ester?" hlas mala jemný, citlivý. I keď bola často vo Valore a Rialine označovaná ako sebecká, vždy sa zaujímala o tých, ktorí sa nemajú tak dobre ako ona. To ich predsa učila matka. I keď viera v Boha u nej nebola tak čistá, jej súcit a ľudskosť k takým ľuďom áno, aj keď nerada chodila pomáhať do rialinského kláštora. ,,Nie, pani." znova odpovedala úctivo. Zdalo sa jej to zvláštne, nikto v tomto zámku, hlavne urodzení dvorania, sa s ňou nerozprával. Victoria sa pohodlne oprela. Rukou pokynula, aby sa pridala oproti nej. Ester zaklipkala očami, chcela prostestovať. Ako služobná to nesmela. Mala svoje miesto pri dverách, v stoji. ,,Z toľkého stoja ťa musia bolieť nohy, posaď sa vedľa mňa." Naliehala princezná s menším úsmevom. Dievčina nesmelo urobila prvé kroky. Dívala sa na svoje ufúľané nohy a špinavý spodok šiat. Ako inak by mala vyzerať? Celé dni pracuje v zámku. ,,Povedz mi niečo o sebe." Chcela sa s niekým zhovárať. Na dvore nemala priateľky. Všetky mladé urodzené dievčiny boli dvornými dámami kráľovnej matky. A ona nemala chuť sa tej strarej čarodejnici ukazovať na oči. ,,Nemám veľmi zaujímavý život, pani." Ošívala sa služobná. Victoria sa usmiala. ,,Nikto nemáme zaujímavý život, Ester." ,,Ako to, ste predsa princezná?" nechápavo sa opýtala. Urodzené žieňa sa narovnalo v kresle. ,,Aj princezné majú nudný život, rovnako tak aj smutný." Odvetila jednoducho. Ester sa zamračila, v čom by len princezná mohla mať smutný život. Ich vrstvy boli tak ďaleko od seba. Ťažko porozumela niekomu, kto mal každý deň, čo jesť, bol čistý a mal peniaze. ,,Odpusťte mi, pani," zložila si ruky do bielych sukní. ,,ale nikdy ste nezažila hlad a neistotu, tak v čom je váš život smutnejší?" drzá otázka, na niečo také musela dievčina hľadať odvahu. Ako princezná by ju mohla zkarhať a vyhodiť ju zo svojej komnaty, sťažovať sa kráľovi, lenže na čo by to robila. Bola to pravda. Prečo potom považovala svoj život za smutný? ,,Možno netrpím hladom a mám krásne šaty, lenže to všetko je nič oproti skutočnej slobode, Ester." Úprimne odpovedala Victoria. Ktorá urodzená žena sa cítila skutočne slobodná? I keď mali peniaze, postavenie. Nebolo im to nič platné. Victoria však chcela peniaze a postavenie bez toho, aby sa musela viazať len preto, že jej rodičia tak rozhodli. Tomu sa jednoducho odmietala podriadiť. Búrila sa kvôli tomu a jej vzbura bol útek.
