Hero or Enemy

Wrong side of him

Tony sa od môjho odchodu trocha zrútil. Celú noc prepil a prenocoval. Žiarlil, čo bolo pochopiteľne, ale na svoj vek by tieto pocity mal vedieť ovládať. Nikoho ku sebe celý deň do svojej zamknutej izby nepustil. Hneval sa na mňa ale aj na seba no jeho ego mu nedovolovalo čokoľvek urobiť.

Večer sme sa rozhodli s Buckym ísť do Toweru. Dúfali sme že Tony bude spať a ja sa tak vyhneme ďalšiemu nepríjemnému rozhovoru. Bucky počkal v obývačke kde sa spolu so Stevom dali do reči a ja som pokračovala do svojej izby. Začala som si baliť všetky veci no zrazu som započula zamknutie dverí.

Tony ktorý po dni vyliezol zo svojho brlohu bol značne ovplyvnený alkoholom. To on zamknul dvere z vnútra mojej izby a pomaly sa ku mne přibližoval.

„Čo tu robíš?" otočila som sa na Tonyho a trocha neistým hlasom som sa ho opýtala.

„Prečo to robíš? Čo je na ňom také úžasné? Mám si odtrhnúť ruku aby som ti bol rovnako príťažlivý ako on?" z Tonyho hlasu bolo značne počuť jeho podráždenosť a začínajúcu agresiu a hlavne cititt alkohol.

„Tony, za prvé si opitý nevieš čo rozprávaš a za druhé ja som s Buckym nič nemala. Nemá cenu sa teraz s tebou o čomkoľvek baviť. Pusť má a porozprávame sa o tom keď budeš triezvy." vyhrala som sa ku dverám na odchod no Tony sa mi postavil do cesty.

Z ruky mi vytrhol tašku ktorú ihneď odhodil na druhú stranu miestnosti. Okamžite ma chytil za ramená a začal ma sunúť smerom ku posteli.

„Ja ti ukážem že som lepší ako ten jednoruký vojačisko." začal sa ku mne driapať.

„Tony prestaň!" začala som kričať a ihneď sa začala brániť. Kopla som ho do boku stehna. To ho zabolelo na toľko že sa zvalil na zem. Ja som získala čas na to pribehnúť ku dverám a odomknúť ich, v tom má však opäť chytil zo zadu otočil má a vlepil mi facku ktorá ma odhodila na zem. Mrštne sa na mňa prevalil a obkročné si na mne sadol s tým, že mi ruky pritláčal na zem.

„Tentokrát už mi neutečieš." zamrmlal si. I keď bol opitý až pod obraz stále mal neuveriteľnú silu a ja som naozaj nebola schopná sa z jeho zovretia dostať.

V tu dobu však do izby pribehli Bucky aj Steve ktorý počuli moje kričanie a hlavně buchoty z našej bitky.

„Tony ukľudni sa!" kričal na neho Steve ktorý ho sotva udržal odomňa.

„Pozri sa na tú štetku! Nič iné si nezaslúžila."

Ja som sa však s pomocou Buckyho zdvihala zo zeme a následne v slzách odchádzala do obývačky.

Tonyho Steve zamkol na ošetrovni kde nebol žiaden alkohol a tak predpokladal že by mohol vytriezvieť. Na moju pohmoždenú tvár mi priniesol ľadový obklad a ešte chvíľu so mnou sedel v kuchyni kým mi Bucky povalil všetky veci.

„Si už v poriadku Ali. Viem že sa toto nemalo stať, mal som ísť s tebou." starostlivo sa ospravedlňoval Bucky.

„Milujem ho Buck. Ale to že na mňa vstiahol ruku mi trhá srdce. Viem, že bol opitý a že by to normálne nikdy neurobil ale urobil to. Myslí si, že som ho s tebou podviedla a jeho myseľ je zaslepená závisťou."

„Je naozaj na dne." dodal Steve.

„Steve ja ti prisahám že som s Buckym nikdy nič nemala. Sme naozaj iba kamaráti ktorí mali podobný život a vedia aké to je ťažké. Rozumieme si a nič viac...."

Steve má však prerušil s vetou „Ja ti verím Ali. Choď bývať ku Buckymu bude to asi lepšie ja sa s Tonym skúsim porozprávať a uvidíme ako sa tá situácia vyvinie. "