-He is that GUY!-

~nový začiatok~

Trasiem sa, pozerám na rodičov či si zo mňa nerobia srandu. "Takže ešte raz akože MY SA MAME PRESAHOVAŤ?!,, Už zase kričím, neodpovedajú mi. Z nervamy sa vyberiem do svojej izby a triesknem dverami. Ľahnem si na posteľ a rozmýšľam. * Uz viem ako sa cítila Lena keď odchádzala z mesta*

/FLASHBACKS/

Ako obvykle ideme zasa z mojou kamarátkou vonku na ihrisko sa hrať, už sa teším. Poponáhlim moju mamku aby pridala do kroku. Len sa na mňa usmeje a pobehne. Uz sme len pár metrov od našeho miesta kde sa stretávame a ja vidím ako moja kamarátka tam čaká ale niečo sa mi nezdá. Ma sklonenú hlavu a pozerá sa do zeme a trasie sa. Plače. Rozutekám sa k nej a obymem ju. Pýtam sa co sa deje ale neodpovedá a plače ďalej ale jej mamka už len čaká na moju. Povedia ze sa mame ísť hrať, zoberiem Lenku za ruku a odtahujem ju preč aby mi mohla povedať prečo plače. Vydím ako naše mamky si sadajú, pozorujem ich. Vydím ako Lenkina mamka sa zhlboka nadychuje a ide mojej mamke niečo povedať. Ale v tom sa otočím na Lenku, zaťahá ma za tričko. Stále plače ale menej. Smutne sa usmeje, vidím v nich bolesť. Ale nič stále nehovorí len sa usmieva na mňa a pozerá sa. Mam stach bojím sa že sa jej niečo hrozného stalo. Zrazu moja mama zhíkne , otočím sa a vydím ako si drží ústa rukov a Lenkina mama sa na ňu smutne pozerá. Vydim ako Lenkina mama si nás volá k sebe, tak sa postavíme a ideme k nej. Pozerám na nich, cítim že sa odomna moja kamarátka odpojila a išla k svojej mamke a drží ju za ruku. Zas sa prestane usmievať, bolí ma ju tak vidieť. Moja mamka má tiež chytí za ruku, pozriem sa na ňu zo spýtavím pohľadom. Smutne sa na mna usmeje. Otočím sa k Lenke a ta sa pozerá na svoju mamku vidím ako na ňu kívne. Už len počujem slova. Prestávám vnímat a rozmazáva sa mi pohľad,neodpadávam. Plačem. Do teraz mi znejú v hlave a neviem sa ich zbaviť.

"Prepáč že ta opúšťam, odpusť mi NATAŠA."

Vrátim sa do reality a zamrkám. Zasa idem plakať, stále keď si na to spomeniem tak to dopadne tak isto. Je večer a krásne vidno hviezdy. Vydýchnem prebytočný vzduch a zasa zamrkám. Poobzerám sa po izbe a zahľadím sa na vajpu. (netuším ako to mám skloňovať tak sa prosím nehnevajte 😅) Prídem k stolíku a schmatnem vejpu, dokráčam k dverám od balkóna. Otvorím ich a ovije ma príjemne teplo večera. Vystúpim z izby na balkón a poriadne sa nadýchnem. Sadnem si na sedačku povesenú na stope a zapnej vejpu. Húpem sa na nej a vtahujem do seba dym z čerešňovou príchuťou. Zoberiem si položené slúchadlá na parapete a nasadim si ich. Čakám kedy sa mi pripoja. Ked sa mi pripoja tak si zapnem svoju najobľúbenejšiu smutnú pesničku. Cítim ako mi slzi tečú tvárou, bolí predstava že sa budem musieť odsťahovať preč od mojich kamarátov, záleží mi na nich ale nemám na výber.