Kde jsou tá léta když jsme si posílali psaní poštou na známku ...
Vravíš mi že som tvoje svetielko, ktoré žiary ako mesiac na nočnej oblohe, lenže cez deň nežiarim tak ako by si chcel <3
-Sebe láska ?
-Myslíš že existuje v každom z nás?
•Podľa mna áno, len každý ju má inú, každý k nej prichádza sám a bez pomoci.
-Naozaj?
-Tak potom prečo ju stále hľadám a neviem ju nájsť , prečo ?
•Pretože už si sa dávno prestala snažiť ...
Ako pierko
Ako voda
Ako vzduch
Ako oheň
Ako zem
Ako ako ona...
Sklamaná.
Sklamaná.
Sklamaná.
Stále iba sklamaná.
Pretože vždy mi niekto ublíži a ja zostanem sklamaná...
