Ďalší nový domov.
Sťahujeme sa s mamou z miesta na miesto ako kočovníci a to kvôli jednej nereálnej blbosti.
Morské panny.
Doteraz som o ich existencii pochybovala, ale pri hľadaní dôkazov s tajomným chalanom po mojom boku som si uvedomila, že nie...
Zobudila som sa zabalená do perín vo vlastnej izbe a zahundrala som nad bolesťou, ktorá sa mi objavila v nohách. Odokryla som kúsok ťažkej prikrývky zo svojich nôh a všimla si krvavé fáče.
Chcela som sa postaviť a ísť za Blakom. Potrebovala som mu niečo povedať. Musím ten sľub splniť. Jednoducho to musí počuť.
„Dobré ráno" prekvapil ma jeho chrapľavý hlas a ja som sa od šťastia rozplakala. Je nažive.
Snažila som sa zdvihnúť hlavu a nájsť jeho krásne nutellové oči, no bola som slabá.
Blake si všimol, ako sa trápim, preto sa postavil vedľa mňa a ukázal sa mi v celej jeho kráse.
„Si nažive." plakala som a pevne ho chytila za ruku, aby som sa uistila, že sa mi to len nezdá.
A nezdalo sa mi to. Blake tu naozaj stál a pozeral na mňa s tým najkrajším úsmevom.
„Celé dni hovoríš o nejakom sľube. Kto je ten chudák, ktorému si to sľúbila?" presne vedel, ako dodržiavam svoje sľuby. Nedodržiavam.
„Tvoj otec." všimla som si, ako sa zmenil výraz jeho tváre. „Tvoj pravý otec."
Blake si prisunul ku mne stoličku a musel si sadnúť. Očividne som na neho vytiahla ťažký kaliber.
„Čo ti hovoril?" premáhal sa, lebo tú otázku nechcel vysloviť, no zaujímala ho.
„Mrzí ho to. Všetko."
„To on je ten, čo po mňa skočil do vody?" zamrvil sa na stoličke. „On ma zachránil pred tým, než ma takmer zabil?"
„On sa po teba vrátil?" bola som šťastná, lebo Blakov otec sa nevytratil ako zbabelec. Šiel sa obetovať za syna, ako to už mal urobiť predtým.
„Zrušil kliatbu." prekvapene na mňa pozrel a snažil sa mi prečítať myšlienky. „Na niečo mysli."
Pomyslela som si na našu prvú pusu, pri ktorej som si uvedomila, že Blaka ľúbim.
„Ľúbim ťa." ozvala som sa mu v myšlienkach, no odpoveď sa mi nevracala.
„Neviem na čo myslíš." radostne sa postavil zo stoličky a nadvihol ma z postele, aby ma mohol pevne objať.
Smiali sme sa, zatiaľ čo nás Blake oboch točil okolo vlastnej osi a opatrne ma postavil na jeho topánky, aby som nestratila rovnováhu. Nebola som ešte dosť silná na to, aby som dokázala stáť sama od seba.
Napravil mi neposlušné vlasy za ucho a daroval mi úsmev, ktorý patril len mne.
„Na čo si myslela?" potichu sa spýtal.
„Na teba." pobozkala som ho tak silno a vášnivo, ako by to mal byť náš posledný bozk.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
