Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

9.

Prebudil ma budík. Budík do školy. Vôbec sa mi nechce ale musím ísť do školy ak nechcem byť upratovačka či ešte lepšie smetiar.

Chvíľku mi trvalo kým som sa prebrala. Ďalej som utekala do kúpeľne. Umyla som si zuby a vykonala ostatné potreby ,ktoré robím v kúpeľni. Ako ďalšie som sa šla prezliecť. Hodila som na seba niečo čo nie je taká pohroma. Super, mám ešte okolo hodinky do odchodu z bytu. Musím sa ešte aspoň trochu nalíčiť aby sa ma nezľakli profesori.

Zvyšok času som sa rozhodla venovať telefónu. Hneď ako som ho domkla na mňa vyskočili správy od neznámeho čísla. Skoro som zabudla, že som vôbec včera volala tomu hokejistovi.

Neznáme číslo: prepáč ,že tak neskoro ale môžme sa stretnúť teda zajtra

Neznáme číslo: ja som voľný od sedemnástej

Neznáme číslo: kľudne po teba aj prídem tak napíš čas a kde a ja budem tam

Naštastie mi odpísal. Čo mu teraz odpíšem. Po minútach premýšlanie som sa rozhodla pre odpoveď tipu ,že mu ešte zavolám. Popravde celkom mi padlo vhod ,že by ma aj zaviezol.

Ako náhle som sa pozrela na hodinky zistila som ,že meškám do školy. Školu mám až v Petržalke a ja bývam v časti Bratislavy Nové Mesto. Dobrých 30 minút cesty do školy. Rýchlo som si nahádzala do tašky veci a utekala si obuť topánky. Zamkla som dvere a utekala smerom k výťahu.

Nakoniec som to do školy stihla celkom s prehľadom. V škole som robila bežné veci neviem čo viac mám vám k tomu povedať.

Konečne bolo po škole a ja som bola hladná ako vlk. S mojou kamarátkou Adel sme sa rozhodli ísť na kebab, kedže to tu nájdeme hocikde na ulici. Nie je to ideálne jedlo na schudnutie ale myslím ,že posledné dni aj tak toho veľa nezjem.

S Adel som sa celkom rýchlo najedla a každá si išla po svojom. Ja domov a Adel za priateľom. Keď som konečne prišla domov rozhodla som sa zavolať jemu.

"Ahoj to som ja,"povedala som akonáhle mi dvihol.

"Čau, tak ako o koľkej a kde ťa mám vyzdvihnúť," povedal.

"Mohli by sme sa dohodnúť tak na 19:15 lebo musím ešte niečo urobiť,".

"Áno jasné a odkiaľ ťa mám zobrať?".

"Adresu ti pošlem do správ ak si s tým vpohode," dúfam ,že bude súhlasiť lebo aj po roku žitia v Bratislave neviem správne vysloviť tento zapeklitý názov ulice.

"Ok tak potom sa vidíme, čau," povedal.

"Ahoj," Stihla som povedať ešte pre tým ako zrušil telefonát.

Mám presne 3 hodiny na to aby som sa pripravila zajtra do školy a prichystala na večeru s ním. Kedže tipujem ,že domov sa vrátim až neskoro večer. Rýchlo som mu ešte poslala adresu kde ma vyzdvihne a vrhla som sa do plnenia povinností.

Veci do školy som si porobila. Nakoniec ich nebolo tak veľa. A môžem sa začať chystať. Pre informaciu mám niečo cez hodinu a pól čiže nie moc času na rozdávanie.

Ako prvé som sa rozhodla pre sprchu. Pokračovala som make-upom a oblečením.

Je presne 19:00 a ja sa pozerám na svoj obraz v zrkadle. Mám oblečené čierne voľné nohavice spolu so sakom. A k tomu si pravdepodobne dám tenisky. Rozmýšlam či si dám conversky na vyššej platforme alebo na normálnej. Popravde ani moc neviem kam ideme ale skúsim ho niako uhovoriť na prechádzku po meste.

Tých 15 minút uplynulo rýchlejšie ako som čakala. Akurát si zavezujem šnurku na teniskách a beriem do ruky kabelku. Posledný fit check v zrkadle a idem smerom k výťahu. Vo výťahu ešte doťahujem posledné detaily na tvári. No skorej ako niečo stihnem opraviť výťah zastaví na prízemí.

Posledný krát sa poriadne nadýchnem a otváram vchodové dvere od bytovky. Síce meškám no aspoň som naň ho nemusela čakať. Už z diaľky vidím jeho auto s ním opretím o auto. Zrýchlila som tempo aby nemusel čakať tak dlho. Už aj tak je to dosť trápne.

"Čau," povedala som.

"Ahoj," pri tom ako to povedal mi otvoril dvere od auta. Aký džentlmen. Čiže jedinné čo som mala spraviť k tomu aby som našla takého to džentlmena bolo nechať sa zraziť autom. Hneď ako som nasadla do auta som začula ,že v aute hrá pesnička od Taylor Swift. Toto si musíš robiť prdel. Pesnička od Taylor a ešte getaway car ?!.

"Pozri viem ,že asi si hovorís ,že preco som ta volala von,"začala som, "a tak som rozmýšlala či by sme sa nemohli ísť prejsť napríklad na Slávin, takto večer tam býva pekne".

Zasmial sa. Snáď nemám nič na tvári.

"Myslím ,že na začiatok by si mi mohla povedať tvoje meno,"...