The King [z.m.]

Deal with the devil

Luciana sedela v najtmavšom kúte svojej cely, pričom si nohy pritláčala k hrudi a tvár ku kolenám, aby dokázala tlmiť vzlyky, ktoré sa jej drali z úst. Pálili ju oči od množstva sĺz, ktoré stihla za túto noc vyplakať a v hrdle mala obrovskú guču, ktorá jej takmer nedala dýchať a tak sa jej na pľúcach usadil ťaživý pocit.

Keď Zayn odišiel z jej cely, snažila sa zaspať a aj keď sa jej to na chvíľu podarilo, nedokázala samej sebe zabrániť, aby sa neponorila do hrôzostrašných snov, v ktorých videla nehybné a zakrvavené telo svojej kamarátky Margaret, ktorá bola tak brutálne zavraždená.

Dnešnú noc však okrem nej, videla aj Jamesa, ako volá Lucianu o pomoc, keď nedokázal uniknúť z vraku lode, ktorá má o malú chvíľu skončiť na dne oceánu, stratená navždy. Luciana sa mu pokúšala pomôcť, ale vždy ju zadržala zvláštna sila, ktorá jej telo úplne znehybnila a tak sa mohla iba prizerať, ako ďalšia milovaná osoba prichádza o život, priamo pred jej očami. V ušiach začula známy, veľmi chladný smiech plný krutosti, ktorý jej staval vlasy na zátylku do pozoru. Zaynov smiech a vlnobitie bolo to jediné, čo v ušiach počula po tom, ako sa jej veľmi známa loď potopila pod hladinu a umlčala Jamesa.

S prudkým trhnutím sa zobudila a dúfala, že to všetko bol iba sen. Keď cítila zimu a pred sebou videla iba tmu, kvôli ktorej si nevidela ďalej od nosa vedela, že toto sen nie je. Je to nočná mora, ktorá je až príliš skutočná na to, aby ju dokázala popierať.

V tú noc sa už neodvážila zažmúriť oka a preto iba sedela v kúte a nahlas plakala. Bola unavená, vyčerpaná na smrť, dalo by sa povedať, ale slastný odpočinok neprichádzal a ani nepríde, pokiaľ bude v blízkosti Zayna.

Krv sa jej v žilách rozbúrila hnevom, keď si uvedomila, že isto sladko spí vo svojej kajute a nemá najmenšie výčitky svedomia. Dokáže sa oddať spánku bez toho, aby ho budil nárek jeho obetí, ktoré sa mu zjavujú v hlave vždy, keď zavrie oči. Nepohne s ním nič. Nemá totiž srdce, ktoré by sa dalo obmäkčiť alebo prinútiť cítiť ľútosť.

Luciana si vzdychla od úľavy, keď videla, že cez maličké okienka v tvare kruhu preniká prvé ranné svetlo a ona tak nebola nútená čeliť čierno čiernej tme, ako zvyšných niekoľko hodín. Iba z diaľky mohla sledovať, ako zľahka slnečné lúče pohladili hladinu oceánu a keď pozerala na tú krásu zdalo sa jej, že nie iba jej myseľ odletela niekam ďaleko. Odrazu si predstavila, že bola na pláži, sama ležala v piesku, ktorý bol horúci a obklopoval jej telo. V ušiach počula šum vody a na perách cítila jej slanosť.

Po hlasnom zvuku však bola prinútená otvoriť oči a čeliť realite, v ktorej bola zatvorená v chladnej cele, kde ju nenašiel nijaký zatúlaný slnečný lúč. Našiel ju iba Louis, ktorý odrazu stál pred jej celou s tvrdým výrazom v tvári, jednou rukou držal kľúče a druhou rukoväť svojho meča, ktorý, tak ako vždy, trčal z jeho hrubého, čierneho opasku.

Nič nevravel, rovnako, ako Luciana. Iba v tichosti otvoril celu a pokynul jej, aby ho nasledovala. Bez protestov, ktoré by boli aj tak zbytočné, sa postavila a pomalou chôdzou vyšla von. Cítila, ako sa jej podlamujú nohy a viečka boli ťažké a za to všetko mohol nedostatok spánku.

Keď prechádzala popri Louisovi, chytil ju za ruku a natočil k sebe, aby jej videl do tváre. "V noci si nespala?" opýtal sa a zvedavo naklonil hlavu na stranu. Napriek tomu si zachovával svoju chladnú a nepreniknuteľnú masku.