TAJOMNÉ POCITY

3. Kapitola - Stratená Briana

    „Ahoj, nemusíš sa báť. Tvoja kamarátka Bria nás pozná a poslala nás za tebou,..." nebola to tak úplne pravda, keďže Bria dokázala sotva chodiť a nie to ešte rozprávať. Poslal ich Aden. „...keďže ona už je dosť mimo... tak poslala nás." prihovoril sa Jess ten čo sedel vedľa nej. Bol to Paul. Pamätala si ho z jednej párty, na ktorej boli pred pár dňami.

    Mal krásne svetlo modré oči a široký úsmev, ktorým sa na ňu usmieval so žiarivými zubami. Tmavé vlasy s drobnými vlnkami mu padali do očí, preto si ich rukou prečesal dozadu. To pôsobilo veľmi milo a sympaticky. Jeho postava bola vyšportovaná a videla, že aj dosť vysoká. Až teraz si všimla, že je to princ ako z rozprávky. Ale zadaný princ.

    „Som Henrich Tudor siedmy, ale kľudne ma volaj Paul," predstavil sa. A usmial sa na ňu tým jeho širokým úsmevom. Chcel odľahčiť situáciu a tak si vždy vymyslel nejaké iné a vtipné meno. A aj sa mu to podarilo. Jess sa zasmiala spolu s nejakým dievčaťom vedľa Paula.
    „Áno pamätám si ťa z minulej párty. Ja som Jess" a podala mu ruku aj keď sa už raz predstavovali.
    „Takže si určite pamätáš aj moju priateľku Jasmin," ukázal vedľa seba a inštinktívne si s ním Jasmin preplietla prsty. Jess sa len pousmiala.

    Tiež vyzerala milo a pekne. Krásne, dlhé a ryšavé vlasy jej padali jemne do tváre. Jej oči mali zelený odtieň a nemala ich nejako veľmi zvýraznené. Mala perfektne upravené obočie, na ktorom si dala vždy záležať. Bola rozhodne vyššia a chudšia než Jessie. Bola ako z módneho časopisu. Oblečenie nemala ani príliš vyzývavé, ale ani zahaľujúce. Taký zlatý stred.

   „A toto je Lucas. Je občas nepríjemný, ale je s ním sranda," ukázal na šoféra. Narážal na to, aký bol k nej hrubý na začiatku.

    Až teraz si Jess všimla, aký je z pozadia pekný keď sa na ňu dozadu otočil a kývol hlavou na znak pozdravu. Mal krásne orieškové oči a väčšie, plné pery. Jess sa to páčilo a dávala si pozor na to, aby sa pri pohľade na neho nečervenala. Obočie mal hustejšie, ale pekne tvarované. Vlasy mal husté a neupravené. V očiach mu bolo vidieť únavu a prepracovanie.

    „A toto je Lucasova priateľka... hmm.." Paul ju chcel predstaviť, ale úplne zabudol ako sa volá.
    „Ježiši kriste. To si vážne nevieš už po piatykrát zapamätať moje meno? Volám sa Juraja." zvrieskne dievča piskľavým hlasom.

    Ta pôsobila nie veľmi príjemným dojmom. Ako prvé si na nej Jess všimla minišaty s obrovským výstrihom. Prebleslo jej v hlave, že vyzerá ako nejaká striptérka, ktorú stretli náhodne po ceste a rozhodli sa ju zviesť. Jessie ju však nechcela odsúdiť hneď na začiatku a tak tie myšlienky vytesnila z hlavy. Juraja mala blonďavé vlasy nesiahajúce ani po plecia. Oči mala tiež hnedé ako Lukas, ale oveľa tmavšie. Mala ich ohraničené čiernou linkou a jemnými modrými tieňmi, ktoré mala zladené k šatám. Na perách mala tmavý červený rúž. Postavu však mala tiež oveľa vyššiu ako Jess. Avšak, jej vypracovaný zadok ju dosť rozširoval.

    „Dobre a sme na mieste," povedal natešene Paul a čakal kedy Jess a jeho priateľka vystúpia. Potom vystúpil aj on.
    Boli pred domom, kde bolo zaparkovaných plno áut. Všetci vystúpili a smerovali k domu. Jess na chvíľu zastala, aby si obzrela kde to dorazili. Dom, pred ktorým stály, bol veľmi pekný a to ho videla ešte len z ulice. Jej štyria spoločníci už boli skoro pri dverách, tak pridala do kroku, aby ich dobehla. Nechcela ostať sama pred autom.

    Kráčala za Paulom a Jasmin. Pýtala sa ich, či sa tu nachádza Bria a či je v poriadku. Ubezpečili ju, že je v úplnom poriadku, len vypila trochu viac ako jej telo zvládlo. Poslali ju na horné poschodie k izbám. Vysvetlili jej, ktorá izba a išli sa ďalej baviť.

    Jess už hodinu hľadala Briu a nikde ju nemohla nájsť. Bola už na všetkých štyroch poschodiach aj v miestnosti, kde jej povedali, že ju nechali. Ona tam už nebola.
Nedostala sa do každej izby, keďže niektoré boli zamknuté. Nevedela nájsť už nikoho, s kým prišla, lebo tam bolo príliš veľa ľudí. Myslela len na to, že zajtra bude mať problém vstať, ale to ju teraz netrápilo. Bála sa o Briu. Musí ju čo najskôr nájsť, lebo začala mať také tušenie, že sa niečo stalo.
    Nevedela, či je ešte tu alebo nie. Nemala sa ako dostať domov. A čo bolo najhoršie, mala už nervy na prasknutie. Takto si svoje leto nepredstavovala. Prišla ku barovému pultu a hľadala tam nejakú sladenú minerálku. Tá nikde nebola. Bola už na odchode, keď k nej prišiel Paul.

    „Tak čo, máš na niečo chuť? Ak môžem poradiť najlepší alkohol sa nachádza niekde inde." zasmial sa a chcel ísť po spomínaný alkohol. Jess ho včas zastavila. Nechcela vyskúšať žiaden "najlepší" alkohol. Vedela, že taký neexistuje. Alkohol ostane alkoholom, či je drahý alebo nie. Stále je jeho úloha rovnaká.

    „Nie ďakujem ja nechcem piť, len som hľadala Briu a chcela som len minerálku. Alkohol nepijem..." nedokončila vetu, lebo jej skočil do reči.
    „Áno chápem, Bria vravela, že nepiješ." a znova sa zasmial.
    „Keď sme pri Brii nevidel si ju? Bola som na poschodí a skoro v každej izbe, kde sa len dalo otvoriť. Bria nebola nikde. Akoby sa po nej zľahla zem."
    „Odkedy sme prišli nie, ale skúšala si sa pozrieť dole v suteréne? Síce tam môžu ísť len VIP hostia. A to ja ani ty nie sme." Zasmeje sa a ťažšie sa mu pokračuje. „Ale ak by si na toho chalana zažmurkala a zázrakom sa tam dostala, je isté, že ju nájdeš skôr. Možno tam bude." Rukami naznačoval sex a ukazal na dvoch SBS-károv, ktorí boli pri vchode do suterénu. Bol opitý a Jessie si uvedomovala, že vtipkuje. Aspoň v to dúfala.
    „Hmmm, ďakujem za radu, ale nie vďaka. Nemám chuť," povie Jess so smiechom a z jeho slov si už vôbec nič nerobí.

    Ďalších pár minút ju hľadá ešte vonku na terase, obchádza dom dookola, pozerá sa do všetkých zaparkovaných áut, ale nikde ju nenašla. Skúsila jej zavolať, ale stále ju presmerovalo do odkazovača. Začínala vážne šalieť. Bála sa o ňu. Bola to jej jediná kamarátka od toho incidentu spred dvoch rokov. Ona bola jediná, ktorá ju podržala v ťažkých chvíľach a jediná vedela čo sa stalo medzi Owenom a Terou. Ona jej pomohla dať sa ako tak dokopy. Vďaka Brii bola Jess zasa na nohách. Znova našla zmysel života. Novú kamarátku, nové mesto, nový začiatok.

    Znova vošla do domu a na prízemí zbadala presne tu osobu, ktorú nechcela. Owen. Rýchlo sa snažila vrátiť na terasu, bez toho, aby si ju všimol. Na terase začala opäť voľne dýchať, lebo jej skoro vybilo dych pri pohľade naňho. Keď sa otočila stála pred ňou však ďalšia osoba, ktorú nechcela už tiež nikdy vidieť. Tera.

    „Ahoj, zlatokopka. Už ťa prestal baviť ten tvoj Krasoň na bielom koni, že si prišla na ďalšiu párty hľadať ďalšieho pracháča?" opýtala sa výsmešne. Nechápala čo tu robia. Myslela si, že včera to bola úplná náhoda. Ale na druhú náhodu už neverila.
    „A teba baví chodiť s niekým kto chce stále pretiahnuť niekoho iného?" vrátila jej to Jess s miernym výsmechom. Naučila sa, že slušný rozhovor s nimi už nikdy nebude fungovať.
    „Owen ma s nikým nepodvádza. Prišli sme tu na párty a chystá sa má požiadať o ruku. Takže sa prestaň ukazovať na takých miestach kde sme my. Neprenásleduj nás už," doslova až vrieskala a bola celá červená ako paradajka.
    „Gratulujem. Majte sa radi, ale mne už dajte pokoj. A povedz Owenovi, že ak ešte raz bude chcieť skúsiť to čo minule nech si na to nájde inú sliepku. Nechcem s ním mať sex nikdy v živote, nech si to zapamätá." kričala už aj Jess. Niektorí ľudia sa za nimi začali otáčať. Poväčšine boli nad rámec možností pripití a tak ich rozhovor nevnímali.
    „Ale prosím ťa, teba by už nikdy v živote nechcel, má mňa a vie, že sex so mnou aspoň za niečo stojí." zasmeje sa veľmi povrchne a nadradene, akoby bola tá najlepšia na svete.
    „Achhh tebe to nepovedal prečo bol zbitý ako pes? To on bol ten čo si včera začal. Nebyť môjho kamaráta..." neodpovedala, lebo sa jej zlomil hlas. Nedokázala to dopovedať a od Tery nechcela už nič počuť. Otočila sa a vošla do domu. Mierila si to rovno k vchodovým dverám a von.

    Išla. Nevedela kam. Len kráčala a slzy mala na krajíčku. Spomínala si na všetko čo jej spravili. Na to, ako ju rodičia nechcú ani vidieť. Na to, ako prvý polrok, od kedy sa s nimi nebavila musela makať každý deň v reštaurácií, aby splatila všetko čo bolo na ňu našité, a nielen v reštaurácii. Ako sa s ňou nikto nebavil a každému bola na výsmech.
Už to nevydržala. Plakala. Slzy jej stekali po lícach. Pozrela sa na mobil a bolo niečo pred polnocou. Chystala sa vrátiť naspäť do domu, lebo to tu vôbec nepoznala. Na obrazovke sa však objavilo Brianine meno. Hovor hneď prijala a telefón si priložila k uchu.

    „Jess. Je mi zle. Prosím príď ku mne." Od úľavy že počuje Briu sa jej chcelo opäť plakať.
   „Prídem. Hneď som tam. Si ešte v tom dome? Vrátim sa po teba?" začala sa hneď vypytovať.
    „Ja neviem, kde som?" počula ako sa snaží rozprávať normálne a plynulo, avšak jemne sa smiala. „Som v kúpeľni niekoho? Hučí mi strašne v hlave," ďalší smiech. Úplne plietla slovosled viet. „Hudba hrá veľmi hlasn... v mojej hlav..." a potom Jess počula len ako Bria vracia. Bolo počuť aj hudbu a tak len dúfala, že je stále v tom dome.

    Rýchlo sa ponáhľala naspäť. Nebola až tak ďaleko ale musela si pohnúť. Začínala jej byť zima, tak si pobehla, aby nezamrzla a bola rýchlejšie v dome.
Už bola blízko, počula to podľa zvuku hudby. Pridala ešte viac, skoro až šprintovala.

    Vošla do domu a išla hľadať kúpeľňu. Bola si istá, že Bria bola v niektorej z nich. Prešla všetky štyri poschodia, ale nenašla ju. S veľkou nechuťou a najväčším sebazaprením išla smerom k suterénu. V hlave si vymyslela nejaké klamstvo, ktoré im chcela povedať. Ešte posledný nádych a výdych...

    „Tu je vstup zakázaný. Môžu tu ísť iba pozvaný ľudia pána Kaversa," povedal autoritatívne chlap stojaci pri dverách.
    Jess sa na neho s veľkou nechuťou usmeje. Dostala nápad ako sa tam dostať bez toho, aby spravila to čo jej naznačoval Aden.
    „Ale ja som pozvaná. Rozhodne by sa Kaversovi nepáčilo, ak by si nepustil jeho priateľku dnu," pri slove priateľka sa musela pousmiať. „Som veľmi rozčúlená, že ma nepoznáš. Hneď mu poviem, aby takých neschopných ľudí vyhodil." konštatovala Jessie veľmi tvrdo, ako keby ho chcela naozaj vyhodiť. Zachovala si najvážnejšiu tvár akú len dokázala.

    „Ak by mal priateľku, určite by som o tom vedel. Ale ak tak veľmi chceš poď pôjdeme za pánom Kaversom spolu. Uvidíme, koho z nás skôr vyhodí." Tento chlap bol presvedčivý a neoblomný. Neveril nikomu, kto sa mu nepreukázal. Zavrel teda dvere a zišli spolu dole schodmi. Druhý chlap tam ostal stáť a strážil dvere.
    Jess začínalo byť zlé každým schodom nižšie a nižšie. Preto sa držala čo najďalej za ním. Opakovala si, že to robí pre Briu a musí sa dostať na tú prekliatu toaletu. Prechádzali pomedzi rôzne stoly, až dorazili k tomu, kde sedel pán Kavers. Teda aspoň si to Jess myslela. Lenže okolo stola boli siedmi ďalší chlapi a hrali nejakú hru. Jess nevedela čo hrajú. Bol to poker a ten ona hrať nevedela, ani tomu vôbec nerozumela.

    „Pán Kavers nerád otravujem, ale táto slečna tvrdí, že je vaša priateľka." Ochrankár odstúpil a Jess mala priamy výhľad na všetkých za stolom.
    „Ja nem...," začal rozprávať pán Kavers ale Jess ho rýchlo prerušila.
    „Ahoj láska tak veľmi si mi chýbal," prišla bližšie ku jednému z chlapov.

.....

<3 Vitajte pri ďalšej  kapitole Tajomných Pocitov. Budem rada za každý komentár a hodnotenie. <3

Ig: @audreilars_wp

Dátum vydania: 15. 04. 2022

-Audrei-